Možno to neboli presne štyri minúty, ktoré po víkendovom summite spomínal jeho predseda Donald Tusk, v každom prípade to však vraj boli iba minúty.
Vláda britských konzervatívcov na čele s Theresou Mayovou dostala z Bruselu niekoľko silných odkazov. Keďže tie obsahoval už predbežný návrh plánu známy od marca, v Londýne sa nemôžu tváriť prekvapene. To však silu jednotlivým odkazom neuberá. Britskí politici a ich voliči majú pred tamojšími predčasnými voľbami o čom premýšľať.
Predovšetkým je jasné, že európska dvadsaťsedmička je rozhodnutá zabrániť Londýnu v snahe rozdeliť členov únie separátnymi rokovaniami o jednotlivých položkách brexitu. Žiadne separátne rokovania o odchode Británie z bloku podľa schváleného plánu nebudú.
Podotknime však, že reč je o oficiálnych rokovaniach. Nikto Britom nemôže zakázať neformálne stretávanie sa s reprezentáciami členských štátov. A už vôbec nikto nemôže zakázať neformálne schôdzky v rámci komerčného sektora.
Neformálne snahy o ovplyvňovanie postojov jednotlivých členov sa však podľa plánu nemôžu pretaviť do oficiálnej, zadokumentovanej verzie. V praxi to znamená, že členovia dvadsaťsedmičky sa budú môcť stretávať s predstaviteľmi britskej politiky a hospodárstva, koľko budú chcieť, pri formulovaní spoločných postojov sa však budú strážiť navzájom. Rozdeľuj a panuj sa konať zrejme nebude.
Žiadne separátne rokovania o odchode Británie z bloku podľa schváleného plánu nebudú. A Brusel bude určovať, o čom a kedy sa bude rokovať.
Druhým najdôležitejším odkazom z Bruselu do Londýna je ten, podľa ktorého nie Londýn, ale Brusel má určovať, o čom a kedy sa bude rokovať. Mayovej vláda tvrdila, že nič nebráni tomu, aby popri rozhovoroch o vysporiadaní vzájomných vzťahov medzi Britániou a úniou prebiehali paralelné rokovania o budúcej podobe týchto vzťahov.
To by však v praxi mohlo dopadnúť napríklad tak, že Mayová by mala vo vrecku výhodnú dohodu o budúcich obchodných vzťahoch ešte skôr, ako by sa s Bruselom dohodla na tom, aké práva budú mať občania EÚ v Británii. A hoci napríklad v Nemecku si dávajú veľký pozor na to, aby sa do slovníka brexitu nedostali výrazy ako nedôvera, je zrejmé, že práve tá tu hrá svoju úlohu. Napokon britskí politici urobili od minuloročného referenda o vystúpení z únie len málo preto, aby rozptýlili podozrenia, že o „cudzincov“ vrátane občanov EÚ ide brexitovému táboru v prvom rade. Skôr naopak.
Britská vláda bude teda nútená najprv poskytnúť záruky ohľadom zhruba troch miliónov ľudí z EÚ žijúcich v Spojenom kráľovstve a dohodnúť vysporiadanie svojich záväzkov voči únii a až potom bude môcť rokovať o budúcom vzájomnom obchode. Ukazuje sa, že dvadsaťsedmička má ešte stále povedomie o spoločnom záujme. Nečudo. Pri rokovaniach s Britániou nejde o individuálne dosahovanie výhod jedných nad druhými, ale o odvracanie spoločných strát. Aspoň pud sebazáchovy ešte stále funguje.