Podľa Sobotku je nemysliteľné, aby Babiš naďalej zastával svoju funkciu, ak dosiaľ nebol schopný vysvetliť kauzu nákupu nezdanených dlhopisov spoločnosti Agrofert a niekoľkých ďalších.
Premiér si však je vedomý vysokých preferencií Babišovej strany ANO i klesajúcich tendencií svojej sociálnodemokratickej ČSSD a rozhodol sa ministra financií neodvolať z obavy, že pol roka pred voľbami do Poslaneckej snemovne by mu tým hlasy akurát nahnal. Ako sám vraví, nechce z neho spraviť mučeníka. A tak ohlásil demisiu celej vlády. Je však pravdepodobné, že nevýraznému Sobotkovi a upadajúcej ČSSD pod jeho vedením to topiacu sa loď nezachráni.
A. Babiš je typom politika, akí sú v kurze: podnikateľ, ktorý si riadenie štátu stotožňuje s manažmentom veľkej firmy a akých volia voliči „unavení z politikov“. Sebavedomie mu rastie vedno so zverejňovaním prieskumov, podľa ktorých by v Česku jednoznačne vyhrala strana ANO. Ak chcela sociálna demokracia zastaviť jeho čoraz žiarivejšiu hviezdu, už dávno sa mala pýtať, čo vlastne českí voliči od ľavicového programu očakávajú.
Výskumné agentúry Sociologického ústavu Akadémie vied totiž uvádzajú, že z milióna voličov, ktorí v roku 2013 volili ČSSD, ich okolo stotisíc mieni odovzdať svoj hlas strane Andreja Babiša, a je im celkom jedno, či má „eštébacku minulosť“ alebo či ide o konflikt záujmov. Kým sa situácia vyrieši, Sobotka by sa mal zamyslieť, či je skutočným problémom ČSSD Babiš, a či by ľavicová politika nemala vedieť osloviť aj niečím iným, ako sú čisto ekonomické otázky.