Vláda zákona

Len čo niekto robí oslavné narážky na pozdrav nacistov Tretej ríše „Heil Hitler“, končí sa reč o slobode slova a prejavu. Končí sa každý viac či menej trápny pokus o ospravedlňovanie rasových predsudkov. Končia sa úvahy o prisťahovalectve, utečencoch, kresťanoch, moslimoch. Končí sa rozumovanie o integrácii sociálne vylúčených rómskych komunít.

03.05.2017 20:00
debata (9)

Pokrikom Heil Hitler sa nezdravili ani ľudáci, dokonca ani príslušníci Hlinkovej gardy. Niežeby im to mnohým bolo bývalo proti srsti, a niežeby ich vlastné pokriky mali v nás vyvolávať nejaké menej nepríjemné spomienky či predstavy – pozdravom nemeckých nacistov sa však nezdravili.

Rozpustiť nacistickú stranu neznamená „zbaviť sa politickej konkurencie“, ale konať podľa platných zákonov.

Vyvolávanie ducha hitlerovského nacizmu nemá nič spoločné s „rodoľubstvom“, aké navonok pateticky hlásajú podaktorí matičiari s ľudáckou úchylkou. A už vôbec nič nemá s normálnym vlastenectvom.

Kto vedome vyvoláva hitlerovského ducha, nekoná proti nejakým konkrétnym politickým stranám, konkrétnemu politickému programu či proti konkrétnemu politickému zriadeniu. Nie je to žiaden rebel, ani opozičník. Je to obyčajný darebák a potenciálny zločinec. Koná proti existencii občanov Slovenska, kultúry Slovenska a Slovenska ako štátu.

Na tom, že ĽSNS združuje takýchto darebákov a že má ambíciu stať sa takýmto zločinným spolkom, nie je nič nové. Fakt, že policajti začínajú konať až teraz, je smutný, neruší však ich povinnosť konať. Fašisti sa nikdy nemali dostať do parlamentu. Ani to, že sa doň dostali, však neznamená, že sú beztrestní a že môžu čoraz vyššie vyskakovať.

Marian Kotleba si svoje domnelé mučeníctvo užíva vo svojej kariére od začiatku. Celé PR krajnej pravice je zložené napoly z vyhrážok na adresu slabších a napoly z náreku, že sú vraj politicky prenasledovaní.

Pramálo však záleží na tom, aké rozprávky sa o sebe snažia šíriť. Zákon platí buď pre všetkých – aj pre takých, čo sa oháňajú „mučeníctvom“, či dokonca poslaneckým mandátom – alebo pre nikoho. Kotlebova ĽSNS prežila zatiaľ o čosi dlhší a úspešnejší život, ako jeho predošlý pokus o stranu, to ju však nerobí imúnnou proti rozpusteniu. Nejde o politiku, ale o zákon.

Rozpustiť nacistickú stranu neznamená „zbaviť sa politickej konkurencie“, ale konať podľa platných zákonov. Keď to robili Nemci systematicky po druhej svetovej vojne, nikto ani brvou nemihol.

Nikomu nenapadlo vážne argumentovať tým, že opakovaným zakazovaním neo- a postnacistických politických spolkov sa vyrábajú nejakí mučeníci. Možno to bolo preto, lebo každý si ešte živo pamätal, ako to vyzerá, keď sa takí „mučeníci“ dostanú k slovu.

To je celé, a nijaké Kotlebovo mučeníctvo, alebo neznesiteľne hlúpe chytračenie Richarda Sulíka na túto tému na tom nič nezmenia. Mimochodom, ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská má absolútnu pravdu, keď Sulíka upozorňuje, že nie stíhanie podľa zákona, ale práve nezmyselné politické konštrukcie okolo neho pomáhajú nacistom vytvárať dojem mučeníctva a prenasledovania.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #Marian Kotleba #ĽSNS