Minister spravodlivosti súčasnej americkej vlády Jeff Sessions ani jeho zástupca Rod Rosenstein nechcú nasledovať osud svojich predchodcov. Kým Richardson s Ruckelhausom odmietli Nixonovu žiadosť o vyhodenie Coxa a radšej rezignovali, títo dvaja poslušne asistujú Donaldovi Trumpovi pri vyhodení šéfa FBI, ktorý sa možno dostal príliš blízko ku koži ich šéfa.
Ak sa prezident pokúša v panike zametať stopy stoj čo stoj, je to problém, pre ktorý prezidenti predčasne opúšťajú svoj úrad.
Riaditeľ James Comey bol vyhodený po tom, ako pred Kongresom vypovedal o priebehu vyšetrovania možných neštandardných vzťahov Trumpovej administratívy s Ruskom. A niekoľko dní po tom, ako začali predvolania dostávať spolupracovníci bývalého poradcu pre národnú bezpečnosť Michaela Flynna.
Šéf FBI, ktorého pred tromi rokmi do úradu menoval Barack Obama, vošiel vo všeobecnú známosť najmä počas minuloročnej predvolebnej kampane. Najprv v júli verejne oznámil, že spôsob, akým prezidentská kandidátka Hillary Clintonová narábala v čase svojho účinkovania na ministerstve zahraničných vecí so služobnou elektronickou poštou, bol „extrémne neopatrný, ale nie protizákonný“.
Neskôr, v októbri, zrazu vyhlásil, že v prípade sa vyskytli nové skutočnosti. Potom, len dva dni pred konaním volieb, oznámil, že „nové skutočnosti“ v skutočnosti nič nové nepriniesli.
Kým Demokratická strana a jej kandidátka Clintonová zúrili a vyhlasovali, že práve Comey pomohol zvrátiť voľby v Trumpov prospech, Trump žiaril spokojnosťou. Comeyho vyhlásenie o „nových skutočnostiach“ si podľa neho žiadalo „veľkú guráž“. Trumpove predvolebné zhromaždenia vtedy na adresu Clintonovej skandovali: „Zavrite ju!“ a Trump vyhlasoval, že niekto by sa mal nabúrať do jej počítača a vyniesť odtiaľ ďalšie špinavé tajomstvá.
Od novembra minulého roku sa zmenilo iba to, že FBI sa začal venovať Trumpovym väzbám na Rusko. Ak chce dnes ten istý Trump od tých istých svojich priaznivcov, aby uverili, že Comey bol vyhodený pre „nepatričné správanie“ v kauze Clintonovej e-mailov, musí mať veru guráže na rozdávanie. Alebo len vie, že cirkusové publikum sa otáča za tým, kto vydáva najväčší hluk, nie za zmyslom slov, ktoré pritom kričí.
Ak je prezident ktorejkoľvek demokratickej krajiny zaviazaný cudzej mocnosti a tají to (Trump odmieta zverejniť svoje daňové priznanie), je to problém. Ak sa tá cudzia mocnosť pokúša zasiahnuť do procesu volieb tak, aby zvíťazil práve ten, kto jej je zaviazaný, je to problém na druhú.
A ak sa prezident pokúša v panike zametať stopy stoj čo stoj (Comey bol vyhodený bez toho, aby bol nájdený jeho nástupca), je to problém, pre ktorý prezidenti predčasne opúšťajú svoj úrad. V prípade kriváka Nixona sa to stalo. Dnešní kriváci to majú ľahšie. Aspoň zatiaľ sa tak zdá.