Podľa minuloročného prieskumu takmer 40 % mladých Slovákov vo veku 15–29 rokov sa o politiku nezaujíma. Problém nie je iba v tom, že sme sa ocitli takmer na samom chvoste krajín OECD, ale najmä v tom, že vzniká obrovská disproporcia medzi mládežou a dospelou populáciou (kde nedostatok záujmu o politiku prejavuje iba necelých 20 %).
A kľúčové je to, že popri veľkej skupine politicky pasívnej mládeže nám tu vyrastajú mladí, ktorí majú oveľa extrémnejšie názory ako dospelá populácia. Ak sa niekto po nežnej revolúcii nádejal, že nám časom vyrastie generácia mladých občiansky uvedomelých ľudí, tak sa stal pravý opak. Nemožno sa tomu vôbec čudovať, lebo niečo také ako politická výchova u nás absentuje.
Človek, ktorý v 90. rokoch navštívil Nemecko, mohol nadobudnúť pocit, že tamojšia mládež je až „prepolitizovaná“. Diskusie na školách, písanie esejí a množstvo kvalitných materiálov zo Spolkovej centrály pre politické vzdelávanie však splnili svoj cieľ – posilnili demokraciu v Nemecku, ktoré sa v spomínanom prieskume umiestnilo hneď za Dánskom (mladí Nemci dokonca prejavujú väčší záujem o politiku ako ľudia z kategórie 30+!).
Čo z toho vyplýva? Namiesto fantazmagórií o zavedení brannej výchovy treba prierezovo vo všetkých predmetoch, či už je to občianska náuka, slovenčina alebo dejepis (výučbe ktorého konečne pribudla jedna hodina týždenne), rozvíjať u mladých schopnosť diskutovať, mať vlastný názor a zaujímať sa o veci verejné.
A to sa nijako nevylučuje s tým, aby mladí ľudia, povedzme jeden deň v roku, absolvovali branné cvičenie zorganizované v spolupráci so slovenskou armádou.