Huckať na neho psa bez náhubku, alebo mu prikladať k hlave pištoľ a pýtať sa ho, či ho má zastreliť? Všetci dobre vieme, že takéto otázky sú len rétorické.
Naozaj si myslíme, že policajti, ktorí ponižujú a urážajú „cigánsky živel“, konajú niečo pre naše dobro?
Žiaden policajt si to len tak nedovolí, pretože vie, že počnúc tým dňom by chodil najskôr aj na vlastný záchod kanalizáciou a kurz na jeho vek dožitia by sa prudko znížil. Otázkou však nie je, či si nejaký grázel zaslúži zaobchádzanie v rukavičkách. Policajt má stanovené prísne pravidlá a iba tie rozhodujú o tom, kedy smie použiť fyzickú silu alebo iné formy násilia. Nerozhoduje o tom on sám na základe svojich osobných sympatií a antipatií. Inak sa vymáhanie práva zvrhne na anarchiu a rozdiel medzi ním a gangstrom bude iba v tom, že jeden z nich môže nosiť uniformu.
Prečo je to, čo je takéto samozrejmé, odrazu celkom inak, keď príde na Rómov? Naozaj si myslíme, že policajti, ktorí ponižujú a urážajú „cigánsky živel“ a vychádzajú z toho beztrestne alebo len s miernou úhonou, konajú niečo pre naše dobro? Sme naozaj takí hlúpi, že si myslíme, že je v našom záujme, keď sa ozbrojené zložky štátu vyvršujú na nejakej menšine?
Je úplne irelevantné, či chlapci zadržaní v marci 2009 v Košiciach za okradnutie dôchodkyne boli známe firmy, výtržníci, alebo zlodeji. Keď niečo spáchali, mali za to niesť zákonné následky – oni, alebo ich zástupcovia.
Nikde v našich zákonoch sa nepíše, že takými následkami môže byť „výchovné“ zastrašovanie, ponižovanie a bitie na policajnej stanici v podaní skupinky policajtov, ktorí mali práve v ten deň službu. Nikde sa nehovorí, že si takéto týranie policajti môžu nahrávať na mobily aj s hrdinskými výkrikmi o „bande cigánskej“ – i keď, paradoxne, práve tejto ich hlúposti vďačíme za to, že celá vec prenikla na verejnosť a väčšina z nich bola aspoň vyzlečená zo služobnej uniformy.
Nikto sa ani veľmi nečuduje, keď súdy nechcú videonahrávku uznať za oficiálny dôkaz vzhľadom na to, že originálne nahrávky už neexistujú, atď. (bodaj by existovali, keď spravodlivosť mešká už osem rokov). Na užasnutie však je, že sa tu stále dokola rieši otázka, či sa skutok vôbec stal. To na tom videu bola skúška ochotníckeho divadla? Sú nadriadení, ktorí policajtov na videu spoznali a promptne vyhodili z práce, idioti?
Ak chce štát naozaj bojovať s prejavmi rasizmu a extrémizmu, nesmie vynechať sám seba. O politikoch nehovorme. V našom štáte dlhodobo platí, že obranou Rómov sa politické body určite nezískavajú. Musíme však hovoriť o súdoch a polícii, ktorých sa politika týkať nemá. Od Sendrejovcov, cez Moldavu, Košice a mnoho iných menej známych prípadov, opakuje sa rovnaký postup: všetkým je jasné, o čo ide, štát sa tvári, že zasiahol, no spravodlivosť sa do konca nedotiahne. „Rómskej kriminality“ tu má každý šašo plné ústa, v skutočnosti si štát voči Rómom dovoľuje to, čo si nedovolí voči zločincom najhrubšieho kalibru.