Trh potravín ešte nikdy nebol taký zdeformovaný rôznymi dobre maskovanými podporami ako v súčasnosti. Iste, slovenské hydinárstvo sa dostáva do postavenia mimo hry aj preto, lebo na trhu s hydinou sa súťaží predovšetkým cenou – a dotačný klin nevieme vyraziť rovnakým klinom.
Lenže ak hľadíme len na cenu, ohrozujeme vlastné zdravie. Cena nemôže byť jediným kritériom. Ak je, prestávame jesť čerstvé, teda vlastné potraviny. Ak ich nejeme, podporujeme výrobcov potravín v cudzích krajinách. Tam majú prácu farmári, robotníci v mäsokombinátoch a u nás zatvárame hydinárne… a nevieme, čo s obilím.
Ničí nás len konkurencia zvonka? Otázka znie, ako efektívne jej čelíme. Ideme od jednej kampane do druhej, ale chýba nám systém. Sme zovretí nielen pravidlami liberálneho obchodu Európskej únie, ale aj tým, že nevieme nájsť dosť prostriedkov pre vlastné poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Prednejšie sú automobilky, pod ktoré veľkoryso uvoľňujeme najúrodnejšiu pôdu a ešte im dávame štedré podpory.
Správame sa zodpovedne? Už roky nie. Ak to nevieme, láme sa pod nami potravinový konár, na ktorom sedíme.