Sami na seba

, 29.05.2017 22:00

Slová nemeckej kancelárky o tom, že Európania sa už nemôžu celkom spoľahnúť na tradičných spojencov, možno chápať ako náhľad na budúcnosť kontinentu ohrdnutého Veľkou Britániou a opusteného Spojenými štátmi americkými.

Alebo je možné slová Angely Merkelovej zľahčovať ako prejav kandidátky na predvolebnom mítingu v mníchovskom pivnom stane.

Obe tieto polohy možno nájsť v komentároch nemeckej a svetovej tlače a každá z nich vyjadruje časť pravdy. Áno, povedala to v pivnom stane, ale povedala to po summite G7, ktorý sa kvôli americkému prezidentovi zmenil de facto na summit G6 plus jeden. Zatiaľ platí, že Európa sa nemôže na Donalda Trumpa spoliehať. Môžeme len tipovať, kedy ho bude musieť ignorovať či dokonca začať na neho hľadieť ako na skrytú hrozbu.

Donaldovi Trumpovi sa počas jeho prvej blízkovýchodnej a európskej cesty úspešne podarilo pochovať sympatie, ktoré zvykli európski politici prechovávať k tomu určitému typu amerických politikov, na ktorých sa dalo pozerať ako na nejakých svojských mladších súrodencov. Občas nemiestne velikášskych, vždy však vyžarujúcich aspoň závideniahodnú energiu a priamočiarosť.

Ak sa Trump s Rusmi nepatrične zaplietol, bolo to skôr preto, že cez svoje golfové rezorty prepieral ruské peniaze, čo mu americké banky odmietali požičiavať.

Velikášstvo nového amerického prezidenta nie je súčasťou politického imidžu, ale jeho osobnou vlastnosťou. Na jeho ignorantstve sotva môže byť čosi očarujúce, len čo ide o úsilie o zmierňovanie dopadov klimatickej zmeny a podobné smrteľne vážne veci. Jeho priamočiarosť ho pri diskusiách o globálnych problémoch nevedie k jadru veci, ale začína a končí sa zásadne pri jeho osobe.

Ani na jeho ruskej anabáze nie je nič, čo by malo budiť účasť Európanov. Nešlo o žiadnu dobromyseľnú, hoci naivnú snahu o reštart vzťahov s Moskvou. Ak sa Trump s Rusmi nepatrične zaplietol, bolo to skôr preto, lebo cez svoje hotely a golfové rezorty prepieral ruské peniaze, keď mu americké banky odmietali vzhľadom na jeho bankrotársku históriu požičiavať.

Ak sa jeho štáb podieľal na ruskej snahe ovplyvniť americké voľby, bolo to preto, lebo v domnení, že pomáhajú svojmu kandidátovi, akceptovali lobistov, ktorí boli v minulosti na výplatných listinách oligarchov blízkych Kremľu. Na celej tej zmesi chamtivosti a neochoty hrať podľa pravidiel nie je nič, čo by malo vzbudzovať naše porozumenie, nebodaj sympatie.

Možno si predstaviť, že vyšetrovanie, ktoré otriasa USA, neprinesie nič zásadné alebo preukazné. Vôbec si však už nemožno predstaviť, že by z toho Trump vyšiel ako čestný človek, ktorý si jednoducho myslel, že zmení globálnu politiku. Na to sme už mali primnoho príležitostí spoznať ho v úrade najmocnejšieho muža sveta.

Európa sa naozaj bude musieť začať spoliehať viac na seba. Na tejto myšlienke nie je nič nové. Mimochodom, ako prvý ju môže otestovať Emmanuel Macron práve teraz v Moskve. Otázka je, či to, že líderku starého kontinentu k takej úvahe primal Trump, mu treba klásť za vinu, alebo mu to pripísať ako nezamýšľaný dobrý skutok. To bude, pravdaže, závisieť v prvom rade od toho, ako bude taká na seba sa spoliehajúca Európa vyzerať.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#EÚ #Veľká Británia #USA #Angela Merkelová #Emmanuel Macron #Donald Trump #summit G7
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku