Verejná služba ako hra

Každý z uchádzačov o post riaditeľa verejnoprávnej televízie a rozhlasu má svoje predstavy o tom, aké atribúty by malo mať vysielanie médií verejnej služby.

30.05.2017 19:16
debata (1)

Tieto predstavy sú si všetky v zásade veľmi podobné. Cynik by povedal, že aj preto, lebo všetci zhruba vedia, čo sa od nich na túto tému žiada počuť.

Všetci relevantní uchádzači spomínali aspoň tri programy televízie, niektorí programy štyri, dokonca päť. Pripomeňme, že momentálne sú dva a z tretieho ostala už len blednúca spomienka na nepodarok.

Väčšina uchádzačov premýšľa o technických výzvach, napríklad o tom, že hrozí situácia, v ktorej si verejnoprávnu televíziu nenaladí ten, kto nemá predplatenú nejakú digitálnu službu (mimo koncesií, pravdaže). Väčšina uchádzačov prichádza s ekonomickými riešeniami. Alebo aspoň s predstavami o nich. Väčšia časť príjmov z koncesionárskych poplatkov, menej príjmov zo štátneho rozpočtu, médiá verejnej služby ako akciová spoločnosť stopercentne vlastnená štátom… a tak ďalej.

Verejnoprávnosti sa darí nielen podľa toho, ako ju ctia tí, čo sa ňou živia, ale aj podľa toho, ako ju rešpektuje prostredie, ktoré má moc rozhodovať o nej.

Všetko je to fajn. Nikto nemôže povedať, že by Václav Mika, ktorému sa práve končí termín, verejnoprávnu televíziu a rozhlas zruinoval alebo zhumpľoval. Zažili sme na Slovensku už dostatok naozaj tragických prípadov „verejnoprávnosti“ televízie a rozhlasu na to, aby sme mohli a vedeli porovnávať. Zároveň nikto nemôže povedať, že by médiá verejnej služby u nás nemohli byť lepšie.

Je nám jasné, že kvalitám BBC sa tie naše verejnoprávne médiá v dohľadnej budúcnosti nevyrovnajú. Je však treba hľadať každý ďalší možný krok, ktorý aspoň vedie tým smerom.

Na jednej strane je teda príkazom robiť to nie rovnako ani za každú cenu inak, ale robiť to lepšie ako Mika (čo platí, aj keby to mal byť opäť Mika). Lenže na to nestačí byť Václavom Mikom, Jaroslavom Rezníkom, Zuzanou Ťapákovou či Michalom Ruttkayom. Nestačí na to mať napísaný najlepší projekt a najvýrečnejšie ho vedieť obhajovať pred poslancami Národnej rady. Ani BBC sa nestala tým, čím je, iba na základe projektu či len preto, lebo mala najlepších manažérov.

Verejnoprávnosti sa darí nielen podľa toho, ako ju ctia tí, čo sa ňou živia, ale aj podľa toho, ako ju rešpektuje prostredie, ktoré má moc rozhodovať o nej.

Vo vystúpeniach rôznych uchádzačov zazneli aj úsmevné veci, možno občas i trochu trápne. Ako by asi dopadlo opačné garde: vypočúvanie našich politikov na tému médií verejnej služby? Ako by asi dopadli „projekty“ RTVS v podaní tých, čo rozhodujú o tom, kto bude riaditeľom, koľko dostane peňazí, akými ľuďmi bude obklopený a dokedy bude mať šancu niečo ukázať?

O všeličom sa špekuluje. O tom, komu z politikov je bližší Rezník, komu Ruttkay či Ťapáková, kto by najradšej zachoval Miku… Do kompletného obrázku skrátka patria nielen tí, čo chcú riaditeľovať, ale aj tí, čo chcú riadiť riaditeľov. A kým tento obrázok nebude dôsledne rozdelený na dve navzájom nezávislé časti, dovtedy sa na verejnoprávnosť á la BBC iba hráme.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #RTVS #generálny riaditeľ RTVS