Sudcovia Ústavného súdu však pohodlný útek pred zodpovednosťou nezvolili a urobili veľmi dobre. Po prvý raz dostali možnosť (možnosť, nie povinnosť) povedať posledné slovo k zrušeniu amnestií a oni ju využili. Zrušenie amnestií sa tak z politického aktu, ktorý hlasovaním vykonajú poslanci parlamentu, stalo aktom, ktorý nesie pečiatku najvyššieho orgánu v našom štáte, ktorý má právo výkladu ústavy.
Amnestiami sa Vladimír Mečiar pred devätnástimi rokmi pokúšal zabrániť priechodu spravodlivosti v prípade zavlečenia prezidentovho syna štátnymi orgánmi do zahraničia, zmarenia referenda o zavedení priamej voľby prezidenta a nepriamo aj zavraždenia spojky korunného svedka únosu. Po strede možno skonštatovať, že tieto amnestie neanuloval Robert Fico ani Ján Budaj, ani ktorákoľvek z parlamentných politických strán. V poslednej inštancii ich anuloval Ústavný súd, ktorý skonštatoval, že takéto amnestie zrušiť možno.
Znamená to, že ak budú chcieť páchatelia, ktorí sa možno konečne dostanú pred súd, kričať o politickej perzekúcii, budú to mať ťažké. Kričať dozaista budú. Koniec koncov bol to odjakživa ich obľúbený spôsob obrany: skákať po právach iných, a keď sa právo obrátilo proti nim, kričať o nespravodlivosti.
Nateraz platí, že rozhodujúcou bola zmena názoru Roberta Fica, ktorý po rokoch uznal, že Mečiarove amnestie sú nielen nemorálne, ale aj zrušiteľné. „Komplikácia“ v podobe Ústavného súdu sa napokon môže ukázať ako dôležitá poistka, vďaka ktorej nielenže nik parlament nezneužije, ale nik ani nemôže tvrdiť, že zneužitý bol. Platí však tiež, že Fico by si na amnestie sotva spomenul, nebyť tlaku zo všetkých strán. Sám si teda zásluhy robiť nemôže.
Platí tiež, že názorovej zmeny šéfa Smeru sa napokon konštruktívne chopila časť opozície, ktorá pochopila, že nie je čas vytĺkať z amnestií politické body a prijala aj ústavnú poistku, hoci s nedôverou. Rovnako i tu však platí, že sami si zásluhy robiť nemôžu, pretože bez Smeru by parlamentná matematika, ako už toľkokrát predtým, jednoducho nepustila.
Vôbec to neznamená, že rozhodnutím Ústavného súdu sa politika okolo amnestií končí. Ešte sa predsa bude musieť obnoviť vyšetrovanie, stíhanie, ešte prídu k slovu súdy. Príliš dlho strašia v našej politike čierno-biele rozprávky o dobrých a zlých. A keď sa ukazuje, že spektrum je zložitejšie a viacvrstvové, mnohí v politike i médiách majú problém vziať to na vedomie.