Pretože nech bola Versaillská zmluva z roku 1919 k Nemecku akokoľvek nespravodlivá, Tretia ríša, ktorá na nespravodlivosti Versailles založila svoju identitu, bola miliónnásobne horšia.
Nezmyselnosť vyvolávania pocitu celonárodného ublíženia tkvie v ignorovaní všetkých zákrut, ktoré k tej koncovej udalosti viedli.
Ako by sme dopadli u našich južných susedov s Trianonskou zmluvou, podpísanou v tom istom Versailles len o rok neskôr? Víťazmi vojny nadiktované hranice Maďarska po rozpade niekdajšej monarchie tiež neboli extra spravodlivé. A, pochopiteľne, tiež poskytli zámienku, tentoraz maďarským fašistom pri snahe o zvrátenie výsledkov predošlého konfliktu.
Pravda, mali to o čosi ťažšie, pretože fašistické vlády vznikali aj všade naokolo, čiže aj na územiach, ktoré „obete Trianonu“ považovali za svoje, a karty v strednej Európe nerozdávali oni, ale Tretia ríša.
Nuž a po skončení druhej svetovej vojny prišlo ďalšie účtovanie. Keďže dojímavá starosť o osudy nemeckého obyvateľstva v iných krajinách patrila k hlavným báchorkám, ktorými Adolf Hitler zdôvodňoval prvú fázu svojej agresie, víťazné veľmoci pri opätovnom prekresľovaní máp prišli k názoru, že najlepšie bude, keď už nemecké enklávy v nenemeckých krajinách nebudú. V obnovenom Československu sa v tom istom balíku zviezol aj transfer Maďarov. Aj preto, lebo pri rozbíjaní predvojnovej republiky neúčinkovali len sudeťáci a ľudáci.
Pravdaže, história je v skutočnosti kľukatejšia a hrá mnohými odtieňmi čiernej a bielej, na rozdiel od takto zjednodušených príbehov. O to viac však vyniká nezmyselnosť počínania tých, čo vezmú jednu udalosť, aby vyvolávali pocit celonárodného ublíženia, pričom celkom ignorujú všetky zákruty, ktoré k tej koncovej udalosti viedli.
Presne tak, ako to robia predstavitelia maďarskej nacionalistickej pravice, periodicky vyťahujúci Benešove dekréty a mávajúci nimi, akoby odhalili univerzálny dôvod všetkého zla na maďarskej zemi. Momentálne sa rušením Benešových dekrétov pri príležitosti 70. výročia odsunu Maďarov z územia dnešného Slovenska kasá štátny tajomník pre národnú politiku Orbánovej vlády Árpád János Potápi.
Čo dodať? Demokratické Nemecko a väčšina jeho politikov dávno vedia, že pochopiť lekciu z Versailles okrem iného znamená neposkytnúť už nikdy dôvod na konferencie, kde víťazi krvavých konfliktov uvaľujú na porazených nezmyselne tvrdé sankcie, ktoré vedú k ďalším, ešte horším konfliktom.
Benešove dekréty by v dnešnej Európe určite neobstáli politicky ani právne. Je to však aj preto, lebo dnešná Európa v ničom nepripomína tú Európu, v ktorej odsuny obyvateľstva na základe národnosti vyzerali po tom všetkom ako ešte to najmenšie zo ziel. Lekciou z Benešových dekrétov teda môže byť iba to, aby sa nikdy v nijakej podobe nevrátili. Nie návrat do stavu pred nimi.