Ak by sa mal takýto spôsob odovzdávania žezla stať novou tradíciou strany, ktorá má tradície vpísané vo svojej politickej DNA, potom stôl je prestretý pre Mayovej nástupníka Borisa Johnsona. Novým šéfom Konzervatívnej strany sa nestane preto, že by prichádzal s novými myšlienkami. Bude to jednoducho preto, lebo Mayová urobila ešte väčšie salto mortale, ako Cameron.
A aby sa prerod konzervatívnej tragédie na frašku dokonal, bude sa potom už len čakať, s akým krkolomným kúskom raz opustí scénu Johnson. Je pritom veľmi nepravdepodobné, že by raz scénu opúšťal rovnako ako jeho predchodcovia – z postu šéfa vlády. O to sa práve postarala Mayová.
Jej plán bol priezračne jednoduchý. Najprv ako predsedníčka vlády v marci iniciovala článok 50 Lisabonskej zmluvy o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie. Potom sa situácia vyvinula tak, že – napriek vôli premiérky a jej ľudí – parlament dostal významné slovo nielen pri iniciovaní brexitu, ale aj na záver celého procesu, pri odobrovaní výslednej dohody vlády Spojeného kráľovstva s Európskou úniou.
Predsedníčka vlády vtedy urobila niečo, čo do poslednej chvíle vehementne odmietala: vyvolala predčasné parlamentné voľby. Európska únia mala založiť ruky a počkať si na to, ako z predčasných volieb vzíde parlament, ktorý bude absolútne v rukách Mayovej strany, a ktorý jej vláde odsúhlasí doslova čokoľvek. Vrátane jej povestného výroku o tom, že „aj žiadna dohoda (s EÚ) je lepšia, ako zlá dohoda.“
Napokon, prečo by to nespravila, keď ešte v apríli mali konzervatívci pred opozičnými labouristami náskok takmer 25 percentuálnych bodov? Keď ju profesionálni vykladači politiky presviedčali o tom, že z volieb vzíde ako neotrasiteľná „cisárovná brexitu“, a keď sa väčšina mediálnych adries vyžívala v maľovaní Jeremyho Corbyna ako nezvoliteľného takmer-extrémistu, ktorý labouristov definitívne potopí?
Ranné titulky tých istých periodík, ktoré Mayovú v jej dobrodružstve posmeľovali, dnes škodoradostne kričia o jej “nezodpovednom hazarde“, ktorý ju dobehol. V konzervatívnych kuloároch sa o Mayovej konci začalo v noci rozprávať ešte dávno predtým, ako ju nadránom k rezignácii na vládny post verejne vyzval Corbyn.
„Nezvoliteľný“ Corbyn je faktickým víťazom volieb a Mayová, ktorá dokázala premrhať 24-bodový náskok behom púhych šiestich týždňov, je porazená. Európska únia bude musieť nechať ruky ešte nejaký ten čas založené, pretože pokiaľ bolo pred mesiacom na pozícii Veľkej Británie jasné len máločo, dnes už nie je jasné vôbec nič.
Mayová, podobne ako jej predchodca, sa zahrala s krajinou v nádeji, že tým zlepší svoju vlastnú politickú situáciu. Výsledkom je, opäť podobne ako pri Cameronovi, jej vlastný pád a nejasný ďalší vývoj situácie v krajine. S tým rozdielom, že hodiny brexitu – vďaka tej istej Mayovej – tikajú už od marca.