Pritom v oboch prípadoch vynaložené peniaze idú zo spoločného vrecka. Problém oddlžovania však spočíva v tom, že takto popri objektívnych dôvodoch, ktorými je nedostatok peňazí, pravidelne pardonujeme aj zlé hospodárenie v jednotlivých zariadeniach. Okrem toho takýto prístup je nespravodlivý a demotivujúci voči tým nemocniciam, ktoré dlhy nevyrábajú.
Tam, kde nie je hmotná zodpovednosť (lebo pokuty do max. výšky štvornásobku mesačnej mzdy riaditeľa nič neriešia) a vždy sa dá spoľahnúť, že štát nám pomôže, nemožno očakávať zodpovedný prístup a už vonkoncom nie hospodárenie s vyrovnaným rozpočtom. Tam je len priestor na šafárenie.
Pritom by stačilo tak málo a veci by mohli vyzerať úplne inak. Popri zavedení hmotnej zodpovednosti za spôsobenú škodu by hospodárenie nemocníc pomohlo zlepšiť centrálne obstarávanie, ktorým možno výrazne znížiť náklady, a v neposlednom rade zavedenie systému DRG platieb, aby bolo jasné, koľko ktorý úkon stojí. Za úvahu by stála aj redukcia lôžok, ktorých máme oproti priemeru EÚ stále priveľa.
Ak sieť súkromných nemocníc, ktorých viac ako polovica je na východe Slovenska, dokáže hospodáriť so ziskom, tak niet najmenších dôvodov, aby to nedokázali aj nemocnice štátne i regionálne.