Problém je, že päť minút po dvanástej sa veci riešia ťažšie ako päť minút pred ňou.
Už od čias fakľových pochodov Slovenskej pospolitosti v uniformách odkazujúcich na gardistov bola zrejmá ich záľuba v estetike Tretej ríše a jej slovenskej odnože. Súdny človek preto nikdy nepotreboval posuvné meradlo a rátanie pomerov dĺžok ramien dvojkrížov na to, aby na prvý pohľad vedel, koľká bije.
Práve tak súdny človek nepotrebuje diskutovať o nuansách európskych dejín s niekým so záľubou v symbolike čísel 18, 88, 44 a podobne. Fašisti používajú vonkajšie znaky ako vizitky, pomocou ktorých sa navzájom poznávajú. Nemusíme sa preto tváriť, že potrebujeme vedecký výskum ich symboliky na to, aby sme ich podľa nej na sto honov poznávali aj my.
Nie je potrebné ani ktovieako hlboké zamýšľanie sa nad názvom ich záložnej politickej strany, obsahujúcim spojenie Pevnosť Slovensko. Samozrejme, že je to odkaz na hitlerovský slogan o „Pevnosti Európa“. Na čo iné by asi tak slovenskí fašisti odkazovali? Na pevnosť Boyard?
Bolo by hlúpe viniť administratívu za deravú legislatívu týkajúcu sa politických strán či za to, ako benevolentne sa dlhé roky správali polícia, prokuratúra i súdy.
Fajn, pre bežného človeka nie je problém rozoznať, že sú to fašisti. Problém je, že kým súkromná osoba môže robiť všetko, čo jej zákon nezakazuje, štátny úradník na to, aby niečo urobil, potrebuje zákon, ktorý by mu to ukladal. Nadávať preto na fakt, že niekto na ministerstve vnútra zaregistroval Pevnosť Slovensko, znamená nadávať na to, že ten niekto nešiel nad rámec svojich oprávnení. To síce býva chvályhodné, keď ide o záchranu života a podobne, keď sa tak však začnú správať štátne orgány, štát sa pomaly, ale isto začne podobať na útvar, aký by chceli docieliť práve takí fašisti, o ktorých je tu reč.
Znamená to, že je v poriadku, keď náckovia čelia procesu o rozpustenie jednej strany s úsmevom na perách, pretože majú už pripravenú stranu druhú? Isteže nie je. Tento problém však ide ďalej dozadu než len do minulého roku, keď bola náhradná strana fašistov zaregistrovaná. Jednoducho povedané, títo ľudia mali byť už dávno v opatere celkom iných oddelení ministerstva vnútra, než je administratíva zodpovedná za registrácie politických strán a hnutí.
Bolo by hlúpe viniť administratívu za deravú legislatívu týkajúcu sa politických strán, či dokonca za to, ako benevolentne sa k pravicovému extrému dlhé roky správali polícia, prokuratúra i súdy. Ak bolo u nás dlhodobo problémom potrestať pouličných holohlavých násilníkov a dodnes nie sú vyriešené niektoré ublíženia na zdraví, dokonca vraždy v ich réžii, čo čakáme, že sa malo stať, keď si niektorí z nich obliekli saká a kravaty a išli „robiť politiku“?
Štát sa konečne snaží na hnedú hrozbu reagovať, a to je dobre. Snaženie päť minút po dvanástej však vždy bude zložitejšie, ako to celé mohlo byť len o desať minút skôr.
