A všetci mohli byť spokojní. Ideologickí tajomníci nemuseli dvíhať obočie, dramaturgia bola pred ich hnevom v bezpečí a diváci, tí si pozreli kriminálku, ktorou ten film bol v prvom rade…
Kto chce, ten si zo stredajšieho prejavu Andreja Kisku v parlamente odnesie to, ako hlava štátu odvážne tepala neduhy. Kľúčovou pasážou jeho prejavu o stave republiky bola tá o korupcii a klientelizme. Nestačí o boji s korupciou len hovoriť, zodpovední musia aj konať.
Prezident Andrej Kiska v stredu v parlamente „šteloval“ zrkadlá, a všetci môžu byť spokojní. Jeho fanúšikovia i jeho odporcovia.
Robert Kaliňák sa mal dávno odporúčať z kresla ministra vnútra. Ak pominieme merito veci, mal to urobiť už len preto, aby odbremenil vládu od trvalého tlaku opozície a občianskych iniciatív, ktoré práve na jeho osobe dokazujú, že vláda Roberta Fica o boji s korupciou síce pekne hovorí, skutočný boj s korupciou sa však pre ňu končí kdesi pri úplatkoch pre lekárov.
Kto by – pravdaže, zrejme s výnimkou Kaliňáka a niektorých členov vlády, ale aj to nie všetkých – mohol nesúhlasiť? A ešte jedna otázka: kto by o tejto téme mohol nevedieť, že existuje? Tí, čo si aspoň prečítajú noviny či pozrú a vypočujú televízne a rozhlasové spravodajstvo, dozaista nie.
Podobne to bolo s inými témami, i keď pri niektorých by asi otázka, kto by mohol nesúhlasiť, dopadla na dnešnom Slovensku, žiaľ, podstatne horšie – napríklad pri pasáži hovoriacej o vylúčených rómskych komunitách.
Skrátka, kto chce, ten si môže myslieť, že Kiska prispieva k riešeniu problémov v našej spoločnosti tým, že ich vo svojom parlamentnom prejave pospomína. Niekto iný si zasa môže myslieť, že hlava štátu by mohla mať ambíciu zájsť vo svojom výročnom prejave ďalej než len po prehľad tlače.
Prezident v našom ústavnom systéme nemá veľa možností, ako priamo ovplyvňovať dianie na domácej politickej scéne. Možno aj to je jeden z dôvodov, pre ktoré sa trenice medzi prezidentmi a vládami na Slovensku nikdy nezaobídu bez rôznych špekulácií na tému: nepokúša sa ten prezident vytvárať druhé mocenské centrum?
Alebo aspoň špekulácií o tom, či prezident sám nehodlá vstúpiť do straníckej politiky. Takéto a podobné špekulácie sa totiž pokúšajú v dobrom i zlom kompenzovať nedostatok reálnych právomocí hlavy štátu.
To však neznamená, že prezident žiadne nemá. Má, a má dokonca aj ústavné povinnosti. Napríklad zabezpečovať plynulý chod ústavných inštitúcií. Bolo by zaujímavé počuť Kiskove plány v tejto oblasti. Napríklad čo sa týka Ústavného súdu.
Nič také sa však nedialo. Prezident Andrej Kiska v stredu v parlamente „šteloval“ zrkadlá, a všetci môžu byť spokojní. Jeho fanúšikovia i jeho odporcovia. Dokonca ani ten Kaliňák nemá dôvod na znepokojenie.