Zákony platia pre všetkých rovnako. Ak 22 krajín je ochotných prevziať časť utečencov z Talianska a Grécka, tak ten, kto poruší platnú európsku legislatívu – v tomto prípade odmietne prijímať migrantov podľa stanovených kvót – má pykať.
To, že medzi spomínanými krajinami V4 nie je aj Slovensko, si možno vykladať tak, že je rozdiel medzi tým, ak niekto s niečím nesúhlasí, no neponúkne ani žiadne riešenie, a tým, ak nejaká krajina, v tomto prípade Slovensko, síce s kvótami nesúhlasí (a dali sme to jasne najavo, keď sme podali sťažnosť na Súdny dvor Európskej únie), no prejaví dobrú vôľu.
Napokon, je známe, že aj voči dlžníkovi, ktorý prejaví dobrú vôľu a zaplatí aspoň časť svojho dlhu, sa pristupuje vždy zhovievavejšie ako voči niekomu, kto nielenže nezaplatí, ale dokonca sa svojmu veriteľovi začne vyhrážať (viď Maďarsko).
Prejavom dobrej vôle bolo prijatie asýrskych kresťanov. Okrem toho na základe dohôd s rakúskym ministerstvom vnútra našlo v Gabčíkove dočasné útočisko viac ako tisíc ľudí, ktorí požiadali o azyl u našich susedov.
Za to, že Slovensko nezasadlo na trestnú lavicu pravdepodobne vďačíme aj našej diplomacii – tej viditeľnej (úspešne zvládnuté predsedníctvo, počas ktorého sme prišli s koncepciou tzv. flexibilnej solidarity a jednoznačné odhodlanie byť súčasťou jadra EÚ) ako i neviditeľnej, ktorá je častokrát ešte dôležitejšia.