Nemecko, napriek odporu viacerých členov EÚ a sankciám voči Rusku, dlhodobo presadzuje tento kontroverzný projekt. Sleduje tým vlastné záujmy. Hoci v iných prípadoch sa oháňa solidaritou, to, že druhá vetva plynovodu na dne Baltského mora obíde Ukrajinu či Slovensko a obe krajiny prídu o poplatky za tranzit plynu, ich zjavne nezaujíma.
Zaujímať by ich však malo, že podľa predsedu Európskej rady Donalda Tuska: „Nord Stream 2 nespĺňa energetické pravidlá EÚ a podkopal by úlohu Ukrajiny ako tranzitnej krajiny.“ Inými slovami, druhá rúra je zbytočná, lebo ani tá prvá nie je dostatočne využitá a nijako neprispieva k deklarovanej energetickej bezpečnosti EÚ (ktorú možno dosiahnuť iba diverzifikáciou zdrojov, a nie posilnením pozície Gazpromu na európskom trhu).
Keď teraz Sigmar Gabriel nasledovaný kancelárkou Merkelovou horekujú, že protiruské sankcie, ktoré v stredu prijal americký Senát, poškodia výstavbu plynovodu Nord Stream 2, človek nevie, či sa má smiať, alebo plakať. Takýto postoj sa nedá nazvať inak ako Doppelmoral (dvojaká morálka). Keď ide o protiruské sankcie, tak je Nemecko na čele EÚ. Keď ide o sankcie, ktoré sa dotknú ich megabiznisu, tak je zrazu reč o ich neprijateľnosti. Takýmto spôsobom, keď politici vodu kážu a víno pijú, rozhodne neprispievajú k dôveryhodnosti európskeho projektu.