V každom prípade archívy svedčia o tom, že v našej politike slová vážia málo a názory ešte menej.
Voľbu vtedy bojkotovali poslanci za SDKÚ, SaS, KDH a Most-Híd na protest proti odvolaniu predošlej riaditeľky Miloslavy Zemkovej, ktoré bolo podľa nich neústavné. Podľa názoru Ústavného súdu neústavné nebolo, lenže kým Ústavný súd svoj názor vyslovil, bolo už neskoro, pretože už bolo po voľbe. Jediný z vtedajšej opozície, kto sa na hlasovaní zúčastnil, bol klub OľaNO. A aby reč nestála, pripomeňme si, že z klubu OľaNO vtedy prišli dva hlasovacie lístky – pre Jaroslava Rezníka, ktorý tiež kandidoval.
Jedno však bolo vtedy jasné takmer každému, kto sa k tomu vyslovoval: nový riaditeľ Václav Mika na čele verejnoprávnej rádiotelevízie nič nezmôže. Prinajlepšom toho môže veľa nepokaziť. Na tom sa vtedy zhodovali tí, ktorí tvrdia, že aby sa RTVS mohla priblížiť aspoň na dohľad zahraničným vzorom, museli by byť koncesionárske poplatky aspoň dvojnásobné, aj tí, podľa ktorých sú poplatky nehoráznym výpalným, ktoré by sa malo celkom zrušiť.
Čo sa odvtedy zmenilo? Odpoveď pozná každý. Voľba riaditeľa RTVS v parlamente, ktorú zariadila vláda Ivety Radičovej a jej minister kultúry Daniel Krajcer, nám naďalej pripomína, že pre politikov všetkých farieb a odnoží je riaditeľ mediálneho konglomerátu dôležitejšou osobou ako väčšina ostatných top funkcií v inštitúciách, na ktoré majú politici dosah. Teoreticky je možné, že ak sa v druhom kole voľby zopakuje situácia z prvého kola – keď síce niekto „vyhral“, lenže nezískal väčšinu hlasov z počtu prítomných – celý cirkus sa bude musieť opakovať od začiatku. Nie, nebojte sa, najskôr sa nič opakovať nebude. Smer a SNS chcú Rezníka a Most-Híd síce chce Miku, ale zasa nie až tak, aby sa kvôli tomu museli v koalícii pohádať. Takže rozhodne vôľa politickej väčšiny, práve tak ako vždy doteraz. A nejaké tie lístočky sa pre Rezníka zatúlajú aj z opozičných lavíc, opäť práve tak ako predtým.
Priaznivci voľby riaditeľa v pléne Národnej rady zvyknú hovoriť, že je to takto lepšie, ako keď riaditeľa verejnoprávnej televízie volila Rada STV, pretože v rade bolo menej ľudí, a tí sa dali preto ľahšie ovplyvniť. Nuž veď hej, ak sa na to chceme pozerať takto, potom by sme mali úplne o všetkom radšej rozhodovať rovno v referendách. Pretože veď sedliacky rozum napovedá, že aj 150 poslancov pléna NR SR je ľahšie ovplyvniť (skorumpovať) ako tri či štyri milióny voličov… Ak si tiež myslíte, že to nie je najlepší nápad, potom sa asi zhodneme, že niektoré odborné voľby je napokon predsa len lepšie nechať ľuďom, ktorí sú aspoň teoreticky odborníkmi. A reči o tom, koľko hláv je ľahšie kúpiť a koľko ťažšie, prenechajme hlavám, nad ktorými sa pobavíme opäť o päť rokov pri pohľade do archívu.