Problém je však v tom, že on je ten posledný, kto by mal deň po voľbe riaditeľa niečo hovoriť. Na poste ministra je už nejaký ten piatok a mal predsa minimálne 5 rokov čas, aby predstavil verejnosti vlastný model. Keď teraz vo voľbách neprešiel Mika, vyzerá jeho kritika spôsobu voľby značne nedôveryhodne.
Iste, na to, aby inštitúcia mala punc verejnoprávnosti, by bolo žiaduce, aby jej šéf bol zvolený nezávislým orgánom. Lenže, o čo menej bola v minulosti u nás spolitizovaná Rada STV? A hlavne, ako vtedy televízia vyzerala?
Ide predovšetkým o to, aby sa riaditeľ verejnoprávnej inštitúcie správal naozaj nezávisle, odhliadnuc od toho, aký má politický background. Veď každý nejaký má.
Lebo čuduj sa svete, napr. v susednom Rakúsku je šéfom verejnoprávnej ORF Alexander Wrabetz – člen SPÖ, ktorý bol v minulosti dokonca predsedom Zväzu socialistických študentov! A jeho predchodkyňa Monika Lindnerová bola zasa „blízka“ ľudovcom. Vie si niekto predstaviť, že by sa u nás šéfom RTVS stal človek so straníckou knižkou? Len ťažko, lebo okamžite by sa spustil mediálny lynč.
Podstatné je, aby sa riaditelia verejnoprávnych médií nesprávali ako lokaji politických strán, aj keď každý má k niekomu bližšie. Ide o nezávislosť.