Na svete existuje množstvo rôznych pravidiel týkajúcich sa politických strán a ich činnosti. A nehovoríme o diktatúrach, rozdiely sú aj medzi krajinami, ktoré možno bez problému nazvať demokraciami. Strany niekde možno kriminálne stíhať, inde to zákon explicitne vylučuje.
Všeobecne sa uznáva, že poslanecký mandát patrí jednotlivcovi, nie strane, ktorá ho delegovala, i tu však existujú výnimky. Zákonné, i faktické. Napríklad vo Švédsku poslancom síce formálne nič nebráni po opustení svojej strany ďalej zostať v parlamente ako nezávislí, akurát že verejná mienka by to považovala za vrchol nemorálnosti a také politické faux pas, že podobní politici radšej rovno skladajú mandáty.
Suma summarum, netreba sa brániť tvrdeniu, že zmena legislatívy o voľbách a politických stranách by bola účelová. Spresňujúce pravidlá bývajú vždy účelové, aj ich zmeny. Okrem základných princípov, ktoré je treba ctiť, bývajú každé ďalšie pravidlá šité na mieru konkrétnej krajiny či konkrétnej situácie.
Dosiaľ sme napríklad považovali za jasné, že by v našom systéme nemala voľne fungovať fašistická strana, nikto však neriešil, čo urobiť so stranou fašistov. Ono to totiž formálne nie je to isté, hoci následky by boli v oboch prípadoch navlas rovnaké.
Kotlebovci presne vedeli, čo robia, keď v roku 2010 ovládli recesistickú Stranu priateľov vína. Tá bola totiž vtedy už desať rokov zaregistrovaná na ministerstve vnútra. Práve tak vedeli veľmi dobre, prečo si pred rokom pripravili do zálohy ďalšiu stranu.
Spoliehali sa a naďalej sa spoliehajú na to, že strana od pivnice po strechu plná fašistov nie je v očiach nášho práva to isté, ako fašistická strana. Spoliehajú sa, že keď budú o svojich názoroch a zámeroch hovoriť iba individuálne, každý za seba, pričom ich strana bude mať „nezávadný“ oficiálny program, môžu mať síce prípadne nejaké problémy ako osoby, strana im však zostane.
Dosiaľ sme považovali za jasné, že by u nás nemala voľne fungovať fašistická strana, nikto však neriešil, čo urobiť so stranou fašistov.
Človeka, ktorý verí hnedej propagande, sotva možno nazvať múdrym. To však neznamená, že nemôže byť prefíkaný. Pravicový extrém vyšiel z prvého zápasu, ktorý sa skončil 1:0 pre štát (Slovenská pospolitosť), poučený.
Lenže ak je politická strana nebezpečenstvom pre demokraciu, je to preto, lebo jeho nositeľmi sú konkrétni ľudia. Zásadný rozdiel medzi Stranou priateľov vína a ĽS NS nespočíva v názve, ale v ľuďoch, ktorí stranu ovládli a využili pre svoje ciele. Ak by mal zákon dovoľovať tým istým ľuďom používať rovnaký trik zas a znova, až kým nebude pre všetkých ostatných neskoro, znamenalo by to, že na rozdiel od fašistov demokrati sa nepoučili.