Kým prv neúroda znepokojovala celú spoločnosť, teraz akoby sa nič nedialo. Pulty obchodov sú stále plné, ale nemusia byť donekonečna.
Extrémne prejavy počasia sa stupňujú, zásoby vody sa stenčujú. Slovensko paradoxne nevie využiť najväčšie prednosti, ktoré má. Na rozdiel od iných krajín ležia v najúrodnejšej oblasti krajiny aj veľké zdroje vody. Len minimálne ich však využívame na zavlažovanie.
Keby nimi disponoval Izrael, ktorý na závlahu polopúštnych území používa aj recyklovanú vodu, stal by sa zrejme najväčším vývozcom potravín na svete.
Na Slovensku sme nechali rozpadnúť zavlažovací systém vybudovaný za drahé peniaze. O jeho obnove sa už roky len reční. Ministri si naň spomenú, keď príde sucho, a zabudnú naň, keď príroda požehná vlhký rok. Tých suchých je však čoraz viac.
Sucho je ako Gogoľovo zrkadlo. Nastavuje nám pravdivý obraz nemohúcnosti aparátov a neschopnosti vlád posúdiť, čo je z hľadiska rozvoja krajiny naozaj dôležité a prednostné. Naše pasívne saldo s potravinami je 1,3 miliardy eur.
Keby sme pravidelne investovali aspoň desať percent z tejto sumy do závlahového hospodárstva, mohli by sme sa stať Izraelom. Zatiaľ sme krajinou hriešne nevyužívaných možností.