Na paniku je ešte priskoro. No aj tak pohľad na prieskumy, podľa ktorých by Marian Kotleba viac-menej s prehľadom obhájil svoje volebné víťazstvo spred troch rokov, vyvoláva ľahké mrazenie v chrbte. Nepochopili tí ľudia vôbec, o čo sa tu hrá? Práveže to veľmi dobre pochopili. Oni totiž, na rozdiel od „bežných“ voličov „bežných“ strán a politikov, vyjadrujú svoje preferencie zásadne z pohľadu vyššieho princípu.
Stokrát im môžete vysvetľovať, ako Kotleba oberá Banskú Bystricu o peniaze, ako rozdáva stoličky v kraji svojim príbuzným a kamarátom, ako nehanebne často idú verejné zákazky v kraji spriateleným firmám a spriateleným podnikateľom. Tisíckrát môžete dôvodiť, že víťazstvo hnedočiernej melasy samosprávnemu kraju v ničom, ale celkom v ničom nepomohlo. Nevyriešilo jediný problém obyvateľov kraja – a dokonca ani tie problémy, ktoré vypichujú (nafukujú, vymýšľajú si…) samotný vodca a jeho pobočníci.
Fašistov sa nemá voliť aj keby nekradli, nezamestnávali svojich rodinných príslušníkov a neprihadzovali biznis svojim firmám.
Vaše argumenty nikdy nedôjdu sluchu ľudí, pre ktorých je víťazstvo fašistov otázkou vyššieho princípu. Pre niekoho je takým vyšším princípom „ukázať pánom v Bratislave“, pre ďalšieho „ukázať Bruselu“, pre niekoho ďalšieho možno aj priamo túžba vrátiť sa k Tisovi a jeho režimu. Že sú to prinajlepšom mimoriadne trápne princípy? To je samozrejme pravda. Každopádne však nepodliehajú argumentom dokazujúcim, že Kotleba je podvodník, korupčník, zlodej či klamár. Dokiaľ bude stelesňovať princípy (komu všetkému „treba ukázať“), ktorým veria, dovtedy ho budú takíto voliči voliť. Poraziť ich možno opäť len na základe vyšších princípov.
V štáte, kde sa z vety „vaši politici kradnú“, stal politický argument číslo jeden, je čoraz ťažšie niekoho presvedčiť, že práve tí jeho politici kradnú naozaj. Fašistov sa nemá voliť aj keby nekradli, nezamestnávali svojich rodinných príslušníkov a neprihadzovali biznis svojim firmám. To je vyšší princíp, ktorý musí platiť bez ohľadu na konkrétne pomery v banskobystrickej župe. Keby malo byť hlavným problémom nemeckých nacistov rodinkárstvo či korupcia, Tretia ríša by sa nijako nevymykala z bežného rámca európskych demokracií. Na to sa nesmie zabúdať.
Nie každý Kotlebov volič je vedomým voličom fašistov, každý z nich však fašistom otvára dvere. Práve preto musí byť každý volič proti Kotlebovi vedomým voličom proti fašistom. Nebezpečenstvo v Banskej Bystrici neodvrátia voliči SaS, podnikateľa Luntera či historika Mičeva. Nebezpečenstvo odvrátia jedine voliči antifašisti. Na tom sa musia demokratickí kandidáti zhodnúť predovšetkým, a taký má byť ich odkaz voličom pred voľbami. Čokoľvek iné by bolo prehrou.
