Veď hej, je len otázkou, ako zistíme, že tie opatrenia zlyhávajú a že nastal čas na krajné riešenie. V niektorých odvetviach to totiž vyzerá, akoby taká situácia bola už dávno tu.
Nehovoríme o teórii. Problémom nie sú pracovníci zo zahraničia ako takí, ale prostredie, v ktorom firmy zamestnávajú – nezamestnávajú agentúrnych pracovníkov. Za dumpingové náklady, samozrejme. Počnúc mzdou a končiac sociálnym zabezpečením, takíto pracovníci nestoja firmy, ktoré ich prácu využívajú, ani cent „navyše“. Kto u nás vlastne kazí pracovný trh? Naozaj Rumuni zvážaní na naše stavby zahraničnými pracovnými agentúrami alebo skôr takýto trh sám?
Všetko sa nedá vyriešiť duálnym vzdelávaním či otváraním a zatváraním učebných odborov na školách.
Zamestnávanie cudzincov je celoeurópskou realitou, o ktorej by najlepšie vedeli hovoriť desaťtisíce Slovákov, ktorí sami pracujú v zahraničí. Administratívnymi prekážkami pri zamestnávaní cudzincov u nás doma tých ľudí späť na Slovensko neprivoláme. Akurát čo umožníme prekvitať biznisu s agentúrnymi zamestnancami – nezamestnancami.
Všetko sa nedá vyriešiť duálnym vzdelávaním či otváraním a zatváraním učebných odborov na školách. Nám nechýbajú zberači odpadkov na sídliskách, ale skôr zdravotné sestry, lekári, vysokokvalifikované sily. Napríklad aj kvalitní učitelia. Niekoľko našich vlád urobilo spoločnými silami zo Slovenska európsku automobilovú veľmoc, čo je síce fajn pre náš hrubý domáci produkt, z toho však automaticky ešte neplynie celonárodná povinnosť preorientovať sa na automobilovú výrobu.
Sotva sa dá naplánovať napríklad to, kedy opäť dôjde k úpadku nejakého priemyselného odvetvia. Výsledkom potom už nebude bájna armáda nezamestnaných politológov – ako znie obľúbený mýtus, ktorý šíria politici, ktorí tiež vyštudovali všeličo, spolu s priemyselnou loby, pre ktorú je jednoduchšie zháňať si pracovné sily použitím verejných prostriedkov – ale reálna armáda povedzme nezamestnaných lakovačov. Mimochodom, ani zo štatistík vôbec nevyplýva, že by u nás bol taký kritický nadbytok nezamestnateľných absolventov humanitných odborov. Na tom, či sa niekto po škole úspešne zamestná, alebo nie, sa totiž spolupodpisuje oveľa viac faktorov (na prvom mieste zemepisná poloha atď.).
Skrátka a dobre, všetko s mierou. Potrebujeme aj domácich odborníkov, aj zahraničné sily. Na obavu o to, čo bude s rekvalifikovanými domácimi pracovníkmi, keď ich miesta obsadia zahraniční, je ešte včaššie ako zavčasu. Vzhľadom na vývoj nezamestnanosti bude taká rekvalifikácia a pomoc čoraz náročnejším podnikom. A treba ho podniknúť, spolu s vytváraním podmienok na regulované, ale hlavne spravodlivé zamestnávanie ľudí odinakiaľ.