Nehovoriac o zbabranej privatizácii nielen po roku 1999, ale aj predtým. Zdravotníci, učitelia, ale aj ďalší zamestnanci by sa pri zvládnutí privatizácie mali teraz oveľa lepšie a nemuseli by sa posúvať k lepším platom slimačím tempom.
Dzurindova vláda a predtým Mečiarova privatizáciou zle postavili základy fungovania štátu na roky dopredu. Vytvorili ligu bohatých privatizérov. Podniky sa predávali doslova za každú cenu. Až po pár rokoch vyšlo najavo, že kúpne ceny sa privatizérom cez oficiálne aj skryté zisky vrátili aj za 2–3 roky, a to nezávisle od toho, kto vládol. V mnohých prípadoch sa vôbec nemalo predávať. Keď štát dokázal nájsť schopných manažérov v susednom Česku, mohli sme to zvládnuť aj my. Na Slovensku sa však išlo do šialenej privatizácie, ktorú opisuje aj spis Gorila. Vzduchom lietali provízie pre politikov a ich posluhovačov, potom sa štedro nabaľovali privatizéri. Len ľudia sa nestačili čudovať pri pohľade na čoraz vyššie účty za energie.
Zdravotníci, učitelia, ale aj ďalší zamestnanci by sa pri zvládnutí privatizácie mali teraz oveľa lepšie a nemuseli by sa posúvať k lepším platom slimačím tempom.
Taliansky Enel v roku 2006 zaplatil za 66 percent akcií Slovenských elektrární 840 miliónov eur. Dostal sa tiež k prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Keď zmluvu o prevádzke štát v roku 2014 vypovedal, elektrárne, respektíve Enel, sa v arbitráži domáhali zmareného zisku za 22 rokov (ne)fungovania Gabčíkova v sume 588 miliónov eur. Gabčíkovská elektráreň vyrába desatinu elektriny v krajine. Už len podľa dlhodobých tokov hotovosti z ďalších zdrojov možno ľahko spočítať, ako hlboko pod cenu sa celé Slovenské elektrárne privatizovali.
Okrem toho, kto čakal, že po privatizácii sa bude hospodáriť lepšie, mýlil sa. Len dostavba dvoch blokov Mochoviec sa od roku 2008 do roku 2017 predražila z 2,8 už na 5,6 miliardy eur a bloky stále nie sú dokončené. Koľko eur skončilo tam, kde nemalo, vyšetruje polícia. To, že sa všetko zahladí, tak ako pri kauze Gorila, sa viac-menej očakáva. Silní majú aj silných účtovníkov a právnikov. Peniaze zjavne možno odlievať aj pri balansovaní na hrane zákona.
V prípade Gabčíkova však talianski právnici zjavne urobili chybu. Nevšimli si, že majetok vodnej elektrárne bol prevedený v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Štát sa chytil slamky a vyšlo to. Na zle uskutočnenú privatizáciu môžeme teraz upozorňovať, aby sme sa podobných chýb v budúcnosti vyvarovali, s minulosťou však už veľa nespravíme.