Trump sa už v minulosti stihol chváliť tým, ako s Putinom spolu výborne vychádzajú, aj vehementne popierať, že by ho bol kedykoľvek stretol. A z enigmatických vyjadrení ruského lídra na túto tému nemožno vyčítať už vôbec nič.
Či už sa predtým stretli, alebo nie, ich včerajšia schôdzka napovedala, že je toho veľa, čo si musia povedať. Konkrétne takmer päťnásobok toho, čo by sa bolo vošlo do plánovaného polhodinového rozhovoru. Stálo to za to? To sa ešte uvidí.
Napriek sankciám a čiastočnej diplomatickej karanténe to bol paradoxne ruský prezident, kto to mal ľahšie. Putin sa chce zbaviť ekonomických sankcií a politicky oslabiť NATO. Cesta k tomu prvému môže viesť (aj) cez Parížsky dohovor, ktorého napĺňanie je podmienené ekonomickými možnosťami signatárov. K tomu druhému vedie cesta cez zdôrazňovanie (a nafukovanie) hrozby terorizmu, ktorá si žiada spoluprácu nad rámec a mimo rámca NATO.
Pri napĺňaní oboch cieľov mu Trump nevdojak napomáha a jeho výzvy, aby sa Rusko zaradilo k „zodpovedným krajinám“, na tom sotva niečo zmenia. Rovnako, ako na tom máločo zmení postupná zmena tónu, akým o Trumpovi referujú ruské štátne médiá.
Vytiahnutím USA z Paríža Trump prenechal iniciatívu Európe, ale práve aj Rusku, ktoré spolu s Čínou, Indiou a Brazíliou práve vyzvalo štáty G20 k plneniu klimatických dohôd a k otváraniu medzinárodného obchodu. Putin navyše začal ekonomické sankcie proti Rusku vo svojich prejavoch spájať s protekcionizmom – ten odmieta aj Angela Merkelová, pričom ho pripisuje Trumpovej vláde.
Putin má pri vyjednávaní s Američanmi za sebou pevnú vládu nad Ruskom, Trump vo vzťahu k Rusku nemá za sebou ani len republikánmi ovládaný Kongres
Čo sa terorizmu a NATO týka, tam je zasa Trump vo vleku americkej výlučnosti, na ktorú hrá jeho vláda, a prezieravého vzťahu k európskym spojencom, ktorí takýto vzťah Trumpovi väčšinou opätujú. Putin i Trump sa potrebujú dohovoriť na Sýrii, kde by NATO bolo len nevítaným tretím. Navyše, Trumpov varšavský prejav o ohrození Západu možno chápať ako prozápadný len s prižmúrením oboch očí. Apokalyptické vízie o vojnách civilizácií rozhodne dnes nie sú súčasťou doktríny väčšiny členských štátov aliancie. To sú ďalšie body pre Putina, bez ohľadu na to, ako to Trump zamýšľal.
Kým Putin má pri vyjednávaní s Američanmi za sebou pevnú vládu nad Ruskom, Trump vo vzťahu k Rusku nemá za sebou ani len republikánmi ovládaný Kongres. Cukor v podobe slov o novej etape vzťahov sa mu minul vo chvíli, keď vypukol škandál okolo ruskej „účasti“ na amerických voľbách, a bič v podobe sankcií na seba preberá práve Kongres.
Pre Putina bolo malým víťazstvom už samotné stretnutie. Bol to Trump, ktorý sa musel kĺzať na tenkom ľade. Čo všetko je pod ním, to sa ešte len dozvieme.