Dobrá správa, ale...

Oslobodenie druhého najväčšieho irackého mesta Mosulu takmer po tisícdňovom panstve Daešu je z nášho hľadiska určite dobrou správou.

10.07.2017 22:00
debata (5)

Napriek civilným obetiam – a podľa všetkého aj zbytočným obetiam – niektorých útokov spojeneckých síl oslobodenie mesta je dobrou správou aj pre väčšinu ľudí, ktorí v niekdajšej dvojmiliónovej metropole ešte zostali žiť. Základný problém však zostáva: bude takáto dobrá správa pre všetkých zúčastnených naozaj zlou správou pre Daeš?

Pád Mosulu, ktorý si pred troma rokmi Daeš vybral za „hlavné mesto“ svojho samozvaného kalifátu, je pravdaže významným medzníkom. Ak po Mosule v dohľadnej dobe padne aj sýrsky hlavný stan Daešu Rakka, pozemské dni džihádistického „kalifátu“ budú v podstate zrátané. Bez veľkých centier nebude môcť tzv. Islamský štát o sebe hovoriť ako o štáte ani len v obraznom zmysle.

Jeho geografická existencia sa opäť obmedzí na „územia ovládané Daešom“, čo je status, ktorý požíva v podstate ktorékoľvek čo len trochu významnejšie hnutie povstalcov na svete. Napriek tomu nikto realisticky neočakáva, že Daeš v dohľadnom čase celkom zmizne. A niektorí analytici predpokladajú, že džihádisti s pádom Mosulu dokonca rátali a využijú ho vo svojej ďalšej propagandistickej kampani.

Stratégovia Daešu nemohli očakávať, že by Mosul proti technickej a ľudskej prevahe amerických a irackých vojakov a kurdských, jezídskych a šiitských oddielov dokázali ktovieako dlho udržať (i keď spojencom to nakoniec trvalo prakticky od októbra minulého roka). Dôkazom toho, že koniec očakávali, môže byť napokon i návrat k otvorenému teroru voči obyvateľom Mosulu, ku ktorému sa Daeš v posledných mesiacoch uchýlil po tom, čo istý čas aspoň formálne udržiaval zdanie nejakej „vlády“.

Otázka je, či hnutie, ktorého jadrom sú apokalyptické vízie poslednej veľkej náboženskej bitky, naozaj chcelo byť pozemským „kalifátom“. Jasné je toľko, že jeho ideológia si kalifát nevyžaduje. Nábor členov sa vždy točil okolo predstáv boja proti nevercom a na tom sa po páde Mosulu nemusí nič meniť. Naopak, Mosul, ako dôvodia niektorí, sa môže stať novou legendou využiteľnou v propagande: lepší „hrdinský“ pád Mosulu, ako „vláda“, ktorej hlavnou náplňou práce sú kontroly zahalenia žien a dĺžky brád mužov na uliciach.

V každom prípade platí, že aj po strate Mosulu predstavuje Daeš smrteľné nebezpečenstvo. Nielen tým, čím sám je, ale aj tým, čo vyplní priestor, z ktorého bol práve vypudený. Spojenectvo šiitských milícií s irackou armádou v kombinácii s Kurdmi sotva prežije mosulskú ofenzívu. Na rad príde rátanie ziskov, z čoho nemôže vzniknúť nič iné, než nové spory a zárodky nových konfliktov. Takých, aké už raz dali vzniknúť – práve Daešu.

Daeš nebol pôvodcom sektárskych rozbrojov v oblasti, ale prinajlepšom len ich doterajším vyvrcholením. Jeho odchodom zo scény sa nič z toho, čo v regióne treba riešiť, nekončí.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #Irak #Mósul #IS