Akcia vyvoláva reakciu; vo fyzike i v spoločnosti. Na rozdiel od fyziky však v spoločnosti sila reakcie nemusí zodpovedať sile akcie. Vo svete, v ktorom sa skutočné hrozby nafukujú do nepríčetnosti a ďalšie vymyslené hrozby vyťahujú konšpirátori ako králiky z klobúka, sú možné aj reakcie absolútne nezodpovedajúce realite. Problém je, že aj realite nezodpovedajúce reakcie môžu byť bolestne reálne.
V Maďarsku dlhodobo vystupuje Jobbik ako hnutie pre „ozajstných vlastencov“, na rozdiel od údajne zmäkčilého Fideszu Viktora Orbána. Donekonečna to trvať nemohlo. Sila a rozhodnosť, hnutie zložené z „ešte ozajstnejších vlastencov“ chce dýchať na chrbát aj Gáborovi Vónovi a spol.
Prečo hovoríme o akciách a reakciách? Pretože fašisti bývajú vrcholnými predstaviteľmi politiky reakcie, ktorá nezodpovedá akcii. Práve v Maďarsku, ktoré má ploty na južnej hranici a v ktorom vládna moc rozdúchava antisemitské nálady, pôsobia pindy fašistov o ohrození kresťanskej kultúry ako zlý vtip. Práve v Maďarsku, ktorého vláda zastáva ultrakonzervatívne postoje a vyhlasuje Európe „kultúrnu kontrarevolúciu“, sú rečičky o ohrození bieleho heterosexuálneho muža celkom mimo.
Lenže práve v takom Maďarsku majú šancu zakladať hnutia a práve v takom Maďarsku majú šancu aj uspieť. Sú dôkazom, že fašistom sa najlepšie darí nie tam, kde politické špičky razia liberálnu a tolerantnú politiku, ale naopak: v prostredí, v ktorom špičky strašia ľudí imaginárnymi ohrozeniami a koncom sveta. To, čo sa deje u našich južných susedov, je mimoriadne poučné aj pre nás. Ak máme na to, poučiť sa.