Ten znel asi takto: hneď ako sa dostaneme do Bieleho domu, zrušíme Obamovu reformu a nahradíme ju niečím novým a lepším. Lenže, ako pripomínajú niektorí americkí žurnalisti, predvolebné sľuby sa neplnia sedením v Oválnej pracovni s pripraveným perom.
Zvlášť nie tie, ktoré vyžadujú konsenzus senátnej väčšiny. Každý z predchodcov Donalda Trumpa, ktorý chcel zanechať stopu v zdravotnom systéme, ktorý je na svojom vrchole neuveriteľne kvalitný, ale zároveň je aj neuveriteľne drahý a pre časť Američanov nedostupný, musel toho urobiť oveľa viac.
Platí to, pravdaže, nielen pre zdravotnú reformu. Kedykoľvek americkí prezidenti potrebovali Kongres či Senát, museli sa do veci vložiť osobne a prostredníctvom hodnoverných emisárov. Robili to republikáni rovnako ako demokrati. Prácu však Donald Trump vo svojom repertoári nemá.
Koľkých svojich konkurentov nechal vykrvácať na roky sa vlečúcich súdnych sporoch, koľkých partnerov obral o peniaze a potom, po nejakom ďalšom zo svojich špekulatívnych bankrotov sa im vysmial a odkráčal bez toho, aby im zaplatil čo len cent? Koľko peňazí získal neplatením daní?
A predsa, ako vyrátal ktorýsi ekonomický think-tank, keby bol hneď na začiatku peniaze, ktoré zdedil po otcovi, uložil do banky a nedotýkal sa ich, mal by dnes vďaka prostým úrokom viac ako po desaťročiach neplodných podnikateľských dobrodružstiev.
V najvyššom verejnom úrade Spojených štátov (a možno v niektorých ohľadoch zemegule) sedí len čosi vyše pol roka, no perspektíva jeho politického dedičstva už teraz vyzerá horšie než biedne. A na to nepotreboval a nepotrebuje pomoc nijakých Rusov.
Rovnako ako ruskú propagandu či prácu ruských tajných služieb nepotrebuje lojálna základňa jeho voličov, o ktorých sa sám kedysi vyjadril, že mu schvália hoci aj vraždu za bieleho dňa. Dodnes si nevšimli, za akých niktošov ich vlastne má. Čoskoro mu však nezostane celkom nič, iba tá základňa. Čo urobí potom?
Kedykoľvek americkí prezidenti potrebovali Kongres či Senát, museli sa do veci vložiť osobne a prostredníctvom hodnoverných emisárov.
Podstatou jeho ruskej zápletky, politickej i ekonomickej, je ochota jeho a jeho rodiny urobiť čokoľvek v mene získania nejakej výhody bez ohľadu na morálku či zákon. Rovnaká ochota, ruka v ruke s chronickým nedostatkom zmyslu pre realitu, však môže politika, ktorý sa ocitne v kúte, zaviesť kamkoľvek. Aj k úplnej tragédii.
Mimochodom, je len dobre, že plán nahradiť tzv. Obamacare zákonom, ktorý by pripravil dvadsaťdva miliónov Američanov o zdravotné poistenie a ktorého pointou bolo vytiahnuť zo systému peniaze, aby sa nimi vykryla strata po zoškrtaní daní pre najbohatšie percento z najbohatšieho percenta, nevyšiel. V praxi to však znamená, že pole zostáva voľné pre iné, možno ešte horšie plány. Dokiaľ bude Trump sedieť v Oválnej pracovni s perom v ruke.