Zlepšujúcej sa štatistike pomohla aj demografia, lebo na trh práce prichádzajú populačne najslabšie ročníky narodené okolo milénia. Tento faktor sa ešte viac prejaví v nasledujúcich rokoch, keď zmaturujú historicky najmenej početné ročníky 2001 a 2002.
Aj keby sa mohlo zdať, že robotu má skoro každý, kto chce robiť, pri detailnejšom pohľade vidno, že až také ružové to nie je. Rozdiely medzi okresmi Galanta, Piešťany, Hlohovec, Trnava a Bratislava V, kde nezamestnanosť klesla pod 3 percentná, a Rimavskou Sobotou, kde dosahuje 21,68 %, sú priepastné. Takéto obrovské regionálne rozdiely len ťažko nájdeme niekde inde v Európe. Keby sme ako príklad zobrali regionálne značne diferencované Nemecko a porovnali bývalé východné Nemecko, ktoré dnes reprezentuje päť spolkových krajín s najbohatším Bavorskom, tak rozdiel v nezamestnanosti je iba 7,3 % ku 3 %, čiže zhruba 2-násobný a nie 7-násobný, ako je to u nás.
Nezamestnanosť klesá prakticky na celom kontinente. V niektorých postkomunistických krajinách je dokonca nižšia ako u nás. Z tohto hľadiska máme ešte čo doháňať.
Často počuť, že nezamestnaní ľudia z hladových dolín si za to môžu sami. Keby boli ochotní sťahovať sa za prácou, tak by ju našli na západe Slovenska, kde je dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile enormný. Tí, ktorí používajú tento argument, však zabúdajú povedať B, že v okresoch s dlhodobo najvyššou nezamestnanosťou už roky platí to príslovečné: „a čo mladé zutekalo, a čo staré nevládalo.“ Slovensko preto bude musieť riešiť úplne opačný problém – niektoré regióny sa vyľudnia natoľko, že v nich prestane fungovať základná infraštruktúra.
Faktom je, že počet pracujúcich v zahraničí (krátkodobo aj dlhodobo) stúpa: keby sa táto státisícová armáda ľudí vrátila domov, tak by štatistiky vyzerali určite inak.
Ak chcú firmy motivovať najmä mladých ľudí, aby sa sťahovali za prácou, tak by im mali v spolupráci so samosprávami zabezpečiť dostupné nájomné bývanie. Keďže táto forma bývania na Slovensku prakticky neexistuje, tak ľudia zostávajú pripútaní k svojim domom na vidieku. Dôkazom, že nejde o ich lenivosť, je to, že keď dostanú skutočne atraktívnu ponuku, sú ochotní pendlovať každý týždeň stovky kilometrov až do Česka či Rakúska.
Ako ukázal nedávno zverejnený prieskum, Slováci žijúci v Česku sú mladší a vzdelanejší aj lepšie zarábajúci, ako je priemer v ČR. Znamená to jedno – tých 107-tisíc Slovákov žijúcich za riekou Morava znamená pre Slovensko obrovskú stratu, lebo nedokážeme využiť ich potenciál. Zbytočne potom nariekame, že nám chýba 20-tisíc ítečkárov, a pritom v Brne tento odbor študuje viac Slovákov ako Čechov.
Výziev, ktoré sa týkajú zamestnanosti na Slovensku, je viac než dosť…