To, čo sa v Poľsku deje, začalo okamžite po nástupe PiS k moci. Jedným z prvých krokov bola čistka vo verejnoprávnych médiách, v rámci ktorej boli desiatky skúsených žurnalistov nahradených ľuďmi blízkymi PiS. Je v tom logika. Politici ako Kaczynski nepotrebujú oslabenú kritiku, ale aktívnych propagandistov.
V mene tej istej logiky nestačí, že vládna strana má v parlamente väčšinu. Nejde o to, prevalcovať opozíciu hlasovaním, ale prevalcovať ju doslova. Ako keď v zime PiS schvaľovala štátny rozpočet v bočnej sále budovy parlamentu, zatiaľ čo parlamentná ochranka bránila poslancom opozície vstúpiť dnu.
To nie je logika politického boja, ale logika štátneho prevratu. Zlí vládcovia občas porušujú pravidlá a vymýšľajú si pritom výhovorky a ospravedlnenia. Tí skutočne nebezpeční vládcovia si píšu a schvaľujú vlastné pravidlá, aby sa nemuseli s nejakými výhovorkami unúvať.
Kaczynski v parlamente navyše predviedol, že jeho motívy nemusia byť len politicky mocenské. Jeho hysterický výlev na adresu opozície, ktorú obvinil zo zavraždenia svojho dvojčaťa Lecha, prezrádza, že je na celom procese zaangažovaný aj emocionálne. Čo mu po ovládnutí justície zabráni v mene osobnej vendety prenasledovať svojich oponentov ešte i súdne?
Podriadenie súdnictva je posledným krokom k prepísaniu pravidiel. V krajine, v ktorej nie je nezávislý pilier kontroly zákonnosti a ústavnosti, nemožno hovoriť o funkčnej demokracii. Možnosti nápravy zvnútra sa zužujú na demonštrácie a nepokoje. Aké sú možnosti nápravy zvonka?
Prvý podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans tento týždeň po prvý raz spomenul článok 7 Lisabonskej zmluvy. Článok umožňuje v prípade, keď sa Európska rada zhodne na tom, že niektorá členská krajina porušuje alebo vážne ohrozuje základné hodnoty únie, pristúpiť k odvetným opatreniam. Až po odňatie hlasovacích práv.
Kaczynskému nejde o to, prevalcovať opozíciu hlasovaním, ale prevalcovať ju doslova.
Vec má háčik. Aby platilo, že sa Európska rada zhodla, musia sa zhodnúť hlavy členských štátov alebo predsedovia ich vlád, ktorí radu tvoria. K tomu nikdy nedôjde, pokiaľ jedným z nich bude Viktor Orbán, ktorý veľmi dobre vie, že po Kaczynskom je druhý v poradí.
Čo teda zostáva? Začať trestnú procedúru proti Kaczynskému a Orbánovi v jednom balíku? Niet pochýb, že politicky do jedného balíka patria, hodnoty sa však nedajú vynucovať hlasovacím kalkulom. A predsa únia bude musieť reagovať. Ak aj vynecháme morálne argumenty, stále platí, že nereagovať by znamenalo nechať voľný priebeh dejom, ktoré v konečnom dôsledku ohrozia úniu ako celok.
V prípade Poľska (a Maďarska) bude zrejme nevyhnutné hľadať neformálne riešenia. Blokáda politikov PiS a Fideszu nemusí byť nevyhnutne zakotvená v dokumentoch. Stačí, ak ostatní lídri Európy budú mať jasno v tom, že Orbán, Kaczynski a ich ľudia sú neprijateľní. Budú v tom mať jasno?