Keď sa nerieši príčina

Spor okolo utečeneckých kvót rozdeľuje Európu už dva roky. Za ten čas vznikla medzi východom a západom hlboká brázda, no politici namiesto toho, aby hľadali spoločné riešenia, ju stále prehlbujú.

26.07.2017 20:00
debata (9)

Slovensko, ktoré v tejto veci podalo na Súdny dvor EÚ v Luxemburgu žalobu, tento spor pravdepodobne prehrá. Aj keď sa to dalo čakať, lebo sme členmi určitého klubu a zaviazali sme sa rešpektovať spoločné prijaté pravidlá, nič to nemení na podstate veci, že táto právna norma je zbytočná a neúčinná, len na rozdiel od nás nik iný nemal odvahu na to upozorniť.

Ak by sme sa k tomuto problému postavili ako pobaltské krajiny, ktoré navonok kvóty akceptujú, no v skutočnosti pre imigrantov vytvárajú veľmi nepriaznivé podmienky (poskytujú im nízke dávky a vyžadujú, aby sa učili ich jazyk), takže sú nútení hľadať šťastie ďalej na západe, tak by sme boli „za dobrých“. A to je vlastne podstata tohto celého pomýleného sporu. Pritom vôbec nejde o nejaký hodnotový spor, ako sa to niektorí snažia prezentovať, ale o spor vecný.

A jeho podstata spočíva inde. Keď kancelárka Angela Merkelová pred dvomi rokmi otvorila dvere pre utečencov, dopustila sa vážnej chyby. Nemecko sa tak pre nich stalo „zasľúbenou krajinou“ a do krajiny začali prúdiť davy ľudí. Svoje rozhodnutie s nikým nekonzultovala, no jeho dôsledky znášali všetci. Keď začala byť situácia neúnosná, tak prišla s návrhom rozdeliť utečencov medzi jednotlivé európske krajiny podľa kvót.

Keď sa niekto rozhodne „páchať dobro“ a prijímanie utečencov prezentuje ako zápas dobra so zlom, pričom dobrí sú tí, ktorí otvárajú dvere, a zlí tí, ktorí nabádajú na opatrnosť, je zrejmé, kto potom ťahá za kratší koniec.

Keď sa nerieši príčina, ale dôsledok, tak politici prichádzajú s návrhmi na vytvorenie kvót.

Ukazuje sa však, že toto sociálne inžinierstvo je neúčinné. Aj keď Európska komisia hovorí o úspechu, lebo za minulý mesiac sa podarilo presídliť „až“ 2 000 utečencov z Grécka a takmer 1 000 z Talianska, dokopy 24 676 relokovaných osôb z celkového počtu 120 tisíc je v skutočnosti fiaskom.

Keď človek počuje eurokomisára Dimitrisa Avramopulosa, ktorý má na starosti migráciu, hovoriť, že „cieľ relokovať všetkých spôsobilých migrantov do septembra je aj naďalej možné splniť“, nevdojak si spomenie na lisabonskú stratégiu, podľa ktorej mala byť EÚ do roku 2010 najkonku­rencieschopnej­šou a najdynamickejšou poznatkovo orientovanou ekonomikou sveta…

Schopnosť niektorých politikov premaľovávať veci na ružovo a zatvárať oči pred realitou je neuveriteľná. Namiesto toho, aby sa Avramopulos snažil prílev ekonomických migrantov zo severnej Afriky stopnúť, tak hovorí, aby sa členské štáty sústredili na presídľovanie z Líbye, Egypta, Nigeru, Etiópie a zo Sudánu.

Keď sa nerieši príčina, ale dôsledok, tak politici prichádzajú s návrhmi na vytvorenie „dočasného mechanizmu povinného premiestňovania žiadateľov o azyl v Európskej únii“, ako sa kvótam oficiálne hovorí.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #Európa #utečenci #kvóty