Česť a zdravie

Téma dvojakých potravín známych i menej známych značiek, teda takých, ktoré majú rovnaký obal, ale rozdielny obsah, a teda aj kvalitu, vstupuje do druhého dejstva. To prvé sa skončilo víťazstvom za rokovacím stolom. Brusel uznal, že niektoré potraviny v starých a nových členských krajinách naozaj nie sú rovnaké.

, 28.07.2017 12:00
15

Dostatok dôkazov o tom poskytli analýzy predávaných potravín, ktoré urobili najskôr na Slovensku a potom v Českej republike štátne potravinové laboratóriá. Obchodníci aj výrobcovia sa snažili výsledky spochybňovať, bagatelizovať, ale pravda vyšla najavo. Niektoré spoločnosti možno aj ľutujú spôsob, ako sa usilovali vysvetliť, prečo napríklad prací prostriedok obsahuje menej účinných látok. Už o tom nevedia len v Česku či na Slovensku, premiér Robert Fico to vykričal v Bruseli pred novinármi z celej Európy.

Ak sa niečoho obávajú západní výrobcovia, tak je to strata dobrej povesti. Ukazuje sa, že honba za peniazmi prežíva v každom historickom veku. Keď sa však taká háklivá vec stane verejnou témou, začnú cúvať aj veľkí hráči, hoci niekedy so smiešnymi výhovorkami. Raz odôvodnia svoj krok vyššou teplotou vody, pri ktorej perú české a slovenské gazdinky, inokedy operujú rozdielnou chuťou ľudí.

V skutočnosti nešlo o chuť, ktorou sa operovalo, ale o zisky. Potravinárstvo a obchod s potravinami dnes predstavuje jeden z najprosperu­júcejších biznisov na svete.

Je to pravda, proti gustu žiaden dišputát, ale to neznamená, že pod tou istou značkou možno ponúkať rozdielne zloženie výrobku. Ide až o príliš čitateľnú snahu zarobiť na akože menej skúsenom či menej náročnom spotrebiteľovi. Možno, keby sme sa boli skôr ozvali, mohol byť problém už vyriešený, každá spoločnosť však dozrieva postupne.

Brusel uznal, že v jednom trhovom priestore musia platiť jednotné pravidlá. Juncker to už jasnejšie ani nemohol povedať: „V Európskej únii nemôžu byť dve kategórie občanov.“ Cesta k tomu, aby výrobcovia hrali férovú hru, však nebude ľahká. Mnohé firmy postavili svoj rozvoj na tom, že zainvestovali do technológií, ktoré nahradili napríklad repný cukor kukuričnou izoglukózou. Budú sa hľadať dôvody, prečo je to tak a prečo sa to doteraz robilo.

V skutočnosti nešlo o chuť, ktorou sa operovalo, ale o zisky. Potravinárstvo a obchod s potravinami dnes predstavuje jeden z najprosperu­júcejších biznisov na svete. Je to zlatá baňa, pretože jesť sa musí denne. Nie je nám však jedno, čo jeme.

Pri citlivej téme dvojakých potravín by sme nemali zabúdať ešte na jednu vec. Neférovosť nadnárodných spoločností hrá do karát domácim výrobcom. Prieskumy ukazujú, že ľudia majú záujem o slovenské potraviny. Dôležité však je, aby sa vôbec dostali na pulty. Čoraz častejšie počuť sťažnosti výrobcov, že zahraničné produkty sa predávajú s nižšími maržami ako slovenské a aj preto sú lacnejšie.

To je však iba jedna stránka problému. Predovšetkým potrebujeme investovať viac do vlastného potravinového hospodárstva. Ak chceme byť sebestační a jesť čerstvé a pravé potraviny, potom sa treba rovnako intenzívne zaujímať nielen o problém cudzích, ale aj domácich potravín.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
15 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #kvalita potravín #dvojaké potraviny #dvojaká kvalita