Mnohí boli vtedy presvedčení, že neexistuje alternatíva k trhovej ekonomike a liberálnej demokracii. Spočiatku tomu všetko nasvedčovalo – rástla výroba, svetový obchod a s nimi aj ceny nehnuteľností. Vyzeralo to tak, že nás čaká už len ružová budúcnosť.
Po počiatočných problémoch spojených s transformáciou sa rozbehla aj slovenská ekonomika a pred desiatimi rokmi už „šliapala“ ako dobre namazaný stroj. Správy o finančnej kríze preto spočiatku zneli ako ozveny z inej galaxie. Čože sa nás už len môžu týkať „akési americké hypotéky“? V globalizovanom svete však čoraz viac platí, že zamávanie motýlích krídel môže na druhom konci sveta vyvolať hurikán. A bankami v Spojených štátoch sa vtedy prehnala doslova smršť. Svetová hospodárska kríza mala zákonite dosah aj na našu malú a extrémne otvorenú ekonomiku.
Postupne sme sa z nej otriasli a v poslednom čase médiá prinášajú opäť samé pozitívne správy o ekonomickom raste a klesajúcej nezamestnanosti. Hovoriť v takejto situácii o možných rizikách znie ako šírenie poplašnej správy.
Lenže trhová ekonomika sa vyvíja v cykloch, a preto je nutné sledovať aktuálne svetové trendy. Nejde teda o žiadne Jóbove zvesti, ale o to, byť pripravený a predísť najhoršiemu. Posledná kríza sa pokojne môže zopakovať v ešte oveľa väčšom rozsahu.
Keďže z minulosti vieme, že k zásadným zmenám v spoločnosti došlo až po nejakej veľkej katastrofe či revolúcii, mali by sme sa usilovať takémuto radikálnemu zlomu predísť a vydať sa na cestu reformizmu.
Spomalenie hospodárskeho rastu Číny, terorizmus, brexit či Trumpova nevyspytateľná politika predstavujú nepochybne obrovské ekonomické riziká.
Popri nich však existujú ešte oveľa väčšie nebezpečenstvá, ktorých dosahy na spoločnosť si momentálne ešte nevieme ani predstaviť. Naša súčasná civilizácia ovplyvnila životné prostredie ako žiadna predtým, a preto sa už o tejto ére hovorí ako o antropogéne. Podceniť zmenu klímy a obrovské sociálne nerovnosti medzi globálnym Severom a Juhom by znamenalo ignorovať hrozby, ktoré budú mať vplyv aj na ekonomiku.
Extrémne sucho, nedostatok vody a s nich plynúca neúroda vyháňajú ľudí z domovov už teraz. Na konci júna namerali v iránskom meste Ahváz 54 stupňov C (!), čo je doterajší rekord. Takéto teploty neumožňujú, aby ľudia zostali žiť v týchto regiónoch. Kam pôjdu? No predsa tam, kde je dostatok zdrojov.
Podľa údajov Svetovej banky predstavuje Európska únia 7,2 % svetovej populácie a tvorí 23,8 % svetovej ekonomiky, no vypláca až neuveriteľných 58 % svetových sociálnych dávok. Takémuto lákadlu by neodolal asi nik. Znamená to, že buď tieto štedré dávky v EÚ znížime (čo by spôsobilo zemetrasenie na domácej politickej scéne), alebo sa o svoje bohatstvo podelíme, čím vlastne odvrátime hrozbu nekontrolovanej migrácie.
Keďže z minulosti vieme, že k zásadným zmenám v spoločnosti došlo až po nejakej veľkej katastrofe či revolúcii, mali by sme sa usilovať takémuto radikálnemu zlomu predísť a vydať sa na cestu reformizmu.