Ankara začala spoločné vojenské cvičenie s Katarom, ktorý Saudská Arábia, Egypt, Bahrajn a Spojené arabské emiráty obvinili z podpory terorizmu.
Udalosti, ktoré vnášajú zmätok do myslenia ľudí sledujúcich vývoj v regióne. Rusko, USA, NATO, Sýria a Kurdi. Uprostred spomínaného spletenca si mädlí ruky novodobý turecký sultán – prezident Recep Erdogan.
Jeho konanie mu umožňujú záujmy globálnych hráčov. Sultán pokračuje aj doma, kde potláča akýkoľvek náznak kritiky. Despoticky riadi štát, v ktorom s ním polovica obyvateľstva nesúhlasí. Zastrašovaná však zatiaľ mlčí.
Erdoganov valec prenasleduje aj cudzincov. V tureckom žalári sú za „podporu terorizmu“ dvaja Nemci, žurnalista a ľudskoprávny aktivista. Rovnaký osud stihol aj dvoch Čechov, ktorých v stredu odsúdili na 6 rokov a tri mesiace.
Otázkou nie je, dokedy bude Erdogan ignorovať platné základné medzinárodné normy spolunažívania, ale to, dokedy mu to dovolia veľmoci, ktoré svoje záujmy stavajú nad pošliapavanie ľudských práv zo strany Ankary. Zároveň vidieť, ako už šesť rokov trvajúca vojna v Sýrii zamiešala regionálnymi alianciami.
Turecko sa však môže vrátiť k demokracii. Páky na plnenie „demokratických záväzkov aliancie“ majú hlavne USA. Chce to však zmenu tureckej ústavy demokratickou cestou, prepracovanie školského programu s akcentom na hodnoty demokracie a plurality.
Lenže skôr, ako sa to môže stať, musí Erdogan prestať utláčať vlastný ľud a obnoviť práva osôb, ktorým ublížil, ignorujúc adekvátne súdne konanie.