Ten sa minulý rok rozhodol porušiť bankové tajomstvo a tým aj zákon. Ako zamestnanec Tatra banky nezákonne nahliadol do súkromného účtu ministra Kaliňáka a ďalších osôb. Svoje správanie ospravedlňoval verejným záujmom.
Už od začiatku prípadu bolo jasné, že tu o žiadny verejný záujem nejde. Jediné, o čo tu skutočne išlo, je politický boj a vidina vyšších preferencií. Z bankového tajomstva, ktoré má zo zákona chrániť súkromie ľudí, si spravili trhací kalendár, čím sa nepriamo vysmiali do očí aj bežným ľuďom, ktorí zákony poctivo dodržiavajú.
Podobnú stratégiu využíval aj Igor Matovič. Ten mal často reči o zákone, morálke a spravodlivosti. Keď ho však dobehli jeho vlastné skutky a zistilo sa, že porušoval zákon, začal paranoidne hovoriť o tom, ako sa proti nemu sprisahal celý štát a on preto nebude dodržiavať zákon.
Vystupovanie pravicovej opozície posledné roky pripomína politickú reality šou, ktorá stavia na senzáciách, škandáloch a bombastických odhaleniach. Väčšinou bez serióznych dôkazov a bez možnosti brať do úvahy aj názor druhej strany. Politická kultúra na Slovensku aj vďaka takému správaniu neustále upadá.