Groteska

, 10.08.2017 22:00

Strana Andreja Danka chce rokovanie koaličnej rady prísť s programovými požiadavkami, s ktorými dosiaľ u svojich partnerov neuspela.

Či, lepšie povedané, neuspela s nimi u ministrov za stranu Smer, pretože väčšinu požiadaviek SNS možno charakterizovať vetou: Ak minister financií (Smer) doteraz hovoril, že na to nemá peniaze, tak teraz, keď sme pohrozili odchodom z koalície, na to peniaze bude musieť nájsť.

Nuž hej, ktorý zo zamestnancov by nechcel uzákonený trinásty plat, ktorý dôchodca by pohrdol cestovnými šekmi a kto vo všeobecnosti by odmietol zníženie daní? Alebo opatrenia na pomoc slovenskému kúpeľníctvu?

Akurát, že v celej slávnej koaličnej kríze v réžii predsedu SNS o to vôbec nejde – ako vie každý zamestnanec, dôchodca či kúpeľník, ktorý sa len včera neprebudil z hlbokej kómy. Rovnako svojimi rečami o tom, aký ťažký politický boj vraj museli zvádzať s Robertom Ficom o zvýšenie platov učiteľov, dnes „snsáci“ sotva prekryjú pachuť z pôsobenia svojho vlastného ministra školstva.

Snaha Andreja Danka prebiť Roberta Fica sľubovaním peňazí naľavo-napravo má s podstatou krízy spoločné iba ak to, že prezrádza mieru frustrácie šéfa SNS.

Z technicky-mocenského hľadiska nemohlo prekvapiť, keď sa Smer počas povolebného delenia vládnych postov nijako zvlášť o tento rezort netrhal. Vzhľadom na stav rezortu i na aktuálne štrajky učiteľov muselo byť zrejmé, že kto chce školstvo, koleduje si o problémy. Faktom však zostáva, že ak malo byť účelom vpustenia SNS do rezortu to, aby sa na školstve „historicky znemožnil“ pre zmenu niekto iný, potom Peter Plavčan prekonáva všetky predpoklady.

Summa summarum, snaha Andreja Danka prebiť Roberta Fica sľubovaním peňazí naľavo-napravo má s podstatou krízy spoločné iba ak to, že prezrádza mieru frustrácie šéfa SNS. Dosiaľ sa mu nepodarilo stať sa v rámci koalície v ničom dominantným a momentálne sa vďaka školstvu stáva dokonca fackovacím panákom. Parlament, ktorému predsedá, má prázdniny, a keby aj nemal, hlavný zloduch Igor Matovič beztak už pred časom prestal chodiť do roboty. A ani len o tom Cyrilovi s Metodom Dankovi nedovolili zarečniť si…

Ale dobre teda, nech sa na koaličnej rade radšej bavia o kúpeľoch, ako keby sa mali dohadovať o tom, čo komu kedy povedal a nepovedal Erik Tomáš a kde a ako vznikal list rektorov vysokých škôl a kto a prečo ho posunul médiám.

Pamätáme, ako fanfarónsky Richard Sulík pred šiestimi rokmi položil svoju vlastnú vládu. Pravda však je, že ten mohol svoje amatérstvo vďaka vážnosti samotného predmetu sporu – eurovalu – aspoň vydávať za principiálnu otázku. A aj tak zo seba urobil vysoko rizikového potenciálneho partnera do každej ďalšej čo len trochu príčetnejšej koalície.

Predstava, že by sa mal Andrej Danko potulovať politickou scénou s imidžom politika, ktorý demontoval vlastnú vládu preto, lebo si ho jeho partneri málo vážili, je potom už čírou groteskou. Lenže to sa najskôr nestane. Aj keď s jeho vážnosťou to po tejto kríze nebude o nič lepšie. Ako by aj mohlo?

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Andrej Danko #koaličná kríza
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk