Počas panovania cisára Františka Jozefa I. (1848 – 1916) sa naši predkovia stretávali zo zlatými a striebornými mincami pomerne bežne. V monarchii bola pôvodne platobnou jednotkou zlatka. Išlo o menu krytú striebrom, čo sa z dôvodu jeho veľkých cenových výkyvov stalo nevýhodou.
Preto presne pred stodvadsiatimi piatimi rokmi bola od augusta 1892 zlatka v pomere 1:2 nahradená korunou krytou zlatom. Názov koruna (K) bol odvodený od cisárskej koruny, ktorá bola vyobrazená na všetkých minciach. Mince z hodnotou 1, 2 a 5 K boli razené zo striebra, vyššie nominálne hodnoty 10, 20 a neskôr aj 100 K zo zlata.
Koruna bola až do začiatku I. svetovej vojny v roku 1914 považovaná za stabilné svetové platidlo. Počas vojny sa však ceny vyšplhali až na sedemnásobok ich pôvodnej úrovne. Pri zavedení koruny nešlo o peňažnú reformu, ako mylne uvádzajú niektoré slovenské médiá, ale iba o paralelu s tým, čo sme v roku 2009 zažili na Slovensku pri prechode na euro.
Pri peňažnej reforme totiž platí zásada nerovnakého prístupu pri prepočte starej na novú menu (napr. lepší kurz pre dôchodcov, resp. horší pre ľudí s veľkými úsporami a pod.). Rovnako nepravdivé sú aj tvrdenia o tom, že zlaté mince v nominálnych hodnotách 10 a 20 korún neboli v skutočnosti vôbec v obehu.
Ľudí, ktorí platby v zlatej mene zažili na vlastnej koži, som v detstve poznal aj osobne. Podľa nich zlaté peniaze pred vojnou neboli v obľube, pretože sa ľahko mohli pomýliť s drobnými mosadznými 1– a 2-halierovými mincami. Po roku 1892 zostali niekoľko rokov v obehu aj pôvodné zlatky. Práve preto sa dodnes v Česku bežne stretneme s pojmom „pětka“ ako ľudovým pomenovaním desaťkoruny.
Väčšina strieborných a zlatých mincí zmizla z obehu hneď po vypuknutí vojny, keď logicky zároveň došlo k prudkému zvyšovaniu cien. Pretože strieborné a zlaté mince vo svojej dobe boli štandardným obeživom, razili sa zvyčajne vo veľkých objemoch. Ich numizmatická hodnota s výnimkou ročníka 1892 bude preto stále nízka. Originálnu zlatú mincu 10 K je možné dnes bez problémov kúpiť v starožitnostiach na Slovensku od 110 eur.
Zaujímavý historický pohľad na danú dobu nám môže priniesť porovnanie kúpnej sily platov vtedajších zamestnancov. Český publicista Jiří Nolč v tejto súvislosti vo svojej knihe o numizmatike uviedol, že priemerná robotnícka mzda na začiatku minulého storočia bola na úrovni 120 až 150 K a plat vyššie postaveného úradníka Riaditeľstva pôšt v Prahe asi 500 K, pričom 1 kg hovädzieho mäsa vtedy stál 1,90 K, poštovné na pohľadnicu 0,10 K.
Niektoré zdroje uvádzajú, že jedna koruna zo začiatku minulého storočia zodpovedá dnešnej kúpnej sile asi 4,50 eura. Územie, na ktorom v súčasnosti platí euro, je oveľa väčšie, ako kedysi predstavovalo mocnárstvo.
V prípade Slovenska je však smutné to, že pri vynásobení vtedajších platov a miezd pomyselným kurzom kúpnej sily 4,50 sa naše aktuálne platy a mzdy podobajú dosiaľ tým spred viac ako storočia…