Vzápätí spresnil, že dvermi tresol „k 1. septembru“. Presne ako niekto, kto si zbalí kufre iba preto, lebo chce počuť, ako ho ostatní prosia, aby zostal.
Nasledovali dni, keď „odchádzal“ tak, že sa postavil na chodbu paneláka a všetkým susedom nahlas oznamoval, s akým hnusným intrigánom a zradcom sa musel deliť o spoločnú domácnosť. Vzápätí vyhlásil, že všetko by bolo zabudnuté, len keby ten podliak súhlasil s vyššími prídelmi granúl pre rodinného psíka. Partnerom nedávno zvýšili plat, a teda nech z toho niečo má aj tá nemá tvár. A kým susedia v paneláku stihli stráviť myšlienku, že všetok ten virvar sa strhol vlastne kvôli štvornožcovi, na chodbu vyšiel aj onen obviňovaný partner, aby pridal zopár svojich vlastných štipľavých postrehov o tom druhom.
Aby sme nezabudli: nejde o tradičnú slovenskú rodinu, ale o trojuholník, tvorený navyše troma chlapmi. Človek by si myslel, že ten psík môže byť šťastný, že s ním má stále kto chodiť na prechádzky, ale ktovie… No a ten tretí partner po celý čas s boľavým chrbtom prebiehal z bytu na chodbu a naspäť v snahe všetko nejako urovnať.
Teraz sa vraj všetko odrazu urovnalo. A členovia trojuholníka sa vraj zhodli, že najhorší zo všetkého – sú susedia z domu, ktorí si v uplynulých dňoch dovolili premýšľať nahlas o tom, čo sa vlastne deje.
Poniektoré dni Andrej Danko „odchádzal“ tak, že sa postavil na chodbu paneláka a všetkým susedom nahlas oznamoval, s akým hnusným zradcom sa musel deliť o spoločnú domácnosť.
Sarkazmus je asi jediná možná odpoveď na trestuhodnú nezodpovednosť niektorých, čo bez mihnutia oka prevzali zodpovednosť za štát s piatimi miliónmi obyvateľov. A dovtedy tvrdili, že sú zárukou, že veci sa nevymknú kontrole… až sa kontrole vymkli oni sami.
Obviňovanie novinárov zo znôšky invektív, ktorú „snsáci“ púšťali na svoju koalíciu, nie je ničím novým. Je to tradičný spôsob, akým sa u nás politici vzdávajú vlastných vyhlásení – neospravedlňujú sa, nič neberú späť, jednoducho povedia, že to médiá nafúkli. To však nie je dôležité. Dôležité bude spoznať cenu, ktorú koalícia Dankovi zaplatila za to, aby prestal „blbnúť“. Alebo – a to je ešte dôležitejšie – ako bude odteraz fungovať vláda, v ktorej niekto takto „blbnúť“ dokáže.
Ukazuje sa, že partneri spolu komunikovali už v pondelok a aj v utorok, teda v deň Dankovej esemesky, ktorou vraj oznámil, že nepríde na koaličnú radu. Keď sa chceli dohadovať bez pozornosti médií, je to ich vec. Koaličná rada nie je vláda. Nemohli to však, dopekla, takto urobiť od začiatku? Nemohla sa celá „kríza“ odohrať za rokovacím stolom bez toho, aby boli do nej vťahovaní všetci susedia z paneláka – čiže verejnosť?
No asi nemohla, pretože šéf SNS uveril, že práve talianskymi scénami si zvýši počet voličov a upevní svoje postavenie v koalícii. Čím dokázal, že nemá na to, aby robil v našom dome čo len domovníka. Nieto šéfa samosprávy. A nikto nevie, kedy a pri akej zámienke si to vyskúša znovu.