Negazdujeme dobre bez ohľadu na to, že ešte stále máme jadro poctivých dobrých poľnohospodárov, ktoré sa, žiaľ, z roka na rok scvrkáva. V tohtoročnej nižšej úrode sa premietajú nlelen straty spôsobené aktuálnym suchom, ale aj dedičstvo nedávnej minulosti.
Platíme za to, že sme nechali rozpadnúť za drahé peniaze vybudovaný zavlažovací systém, platíme za to, že sme si znivočili farmy dobytka a ošípaných a tiež za to, že sme nechali živoriť kedysi výkladnú skriňu poľnohospodárstva semenárstvo a šľachtenie.
Teoreticky vieme, čo máme robiť. Nie je problém spracovať štúdie, rozvojové programy a koncepcie. Koľko ich za posledné štvrťstoročie bolo? Čo z nich sa zrealizovalo?
Vo funkciách ministrov sa za 27 rokov vystriedalo 12 ministrov, aj to hovorí niečo o kontinuite. Ak je niečo typické pre poľnohospodárstvo ponovembrového obdobia, tak je to pokračujúci rozklad odvetvia, ktorý zvyšuje ničivé účinky sucha.
Hovoríme o obnove, žiaľ, nedostali sme sa z fázy rozpadu. Nevieme si poradiť s revitalizáciou živočíšnej výroby, s oživením závlah, s pritiahnutím mladých ľudí na pracoviská výskumu. Preberme sa, lebo sa naozaj dočkáme rany morovej.