Pretože ak to mala byť jeho úvaha, musela byť už zrelá ako gorgonzola. A zrieť musela sakramentsky potichu, keďže ešte pred troma dňami tvrdil, že nemá prečo odstupovať.
V poriadku: čo bolo, bolo. Vlastne, čo bolo, sa hádam dozvieme po prešetrení výzvy na podporu výskumno-vývojových projektov, ktorá Plavčana katapultovala z ministerskej stoličky. Stále však ešte nevieme, čo bude. A čo bude, je aspoň také dôležité ako čo bolo.
Zatiaľ čo Danko odišiel meditovať do ústrania (púšť u nás nemáme), prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška prevzal veci opäť do svojich rúk.
Šéf strany, ktorá Plavčana nominovala, sa vraj rozhodol stiahnuť a porozmýšľať, ako ďalej. Andrej Danko, porazený krízou, ktorú sám vyvolal, ani týmto nevybočuje z tradícií. Už sme tu mali politika, ktorý takto verejne odchádzal „za medveďmi“, aby vytrestal kolegov z vlády. Akurát, že ten bol vtedy v postavení, vďaka ktorému tí kolegovia chodili klopkať na jeho dvere a prosíkať ho, aby sa vrátil do práce. Nechceme Dankovi za každú cenu sypať soľ do čerstvých politických rán, ale asi sa nemýlime, keď si myslíme, že jemu toto nehrozí.
Zatiaľ čo Danko odišiel meditovať do ústrania (púšť u nás nemáme), prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška prevzal veci opäť do svojich rúk. Už v čase, keď vrcholili nezhody medzi Dankom a zvyškom koalície, Paška sa zaskvel tvrdením, že Smer chce odpáliť SNS, pretože sa na tom dohodol s OĽaNO. Toto úžasné tvrdenie si vtedy okrem pohŕdavého ticha smerákov vyslúžilo nie práve lichotivú poznámku Bélu Bugára, podľa ktorej prvý podpredseda SNS zrejme dostal úpal.
Tentoraz, svojím spôsobom logicky, Paška svoju pozornosť odklonil od Smeru a zameral sa na šéfa Mostu-Híd. „Bugárova“ ombudsmanka sa totiž podľa Pašku „chystá znevážiť nielen našu spoločnú koaličnú vládu, ale aj dlhoročné civilizačné, kultúrne a sociálne hodnoty našej spoločnosti a vysmieva sa im“. Čím? Tým, že ako verejná ochrankyňa práv chce verejne vystúpiť na ochranu práv ľudí patriacich k sexuálnym menšinám…
Ťažko povedať, o čo ide Paškovi viac: či o to, aby privodil pád vlády, ktorej je súčasťou, alebo aby privodil pád predsedu strany, za ktorú sedí v europarlamente. Napokon, o dva roky môže byť späť na Slovensku, a prečo by sa z prvého podpredsedu nemohol stať ďalší predseda? Ak chce Danko naozaj využiť svoje štyri dni na premýšľanie, popremýšľať môže i o tom, aká pevná je stolička, na ktorej sedí. Jedinou hrozbou vôbec nemusí byť to, že by niektorí poslanci jeho strany mohli prebehnúť do tábora Smeru.
Čo dodať? Smer netrpí za svojich ministrov, Most netrpí vôbec za nič, trpí tu jedine Danko za svojho Plavčana. A to všetko iba preto, lebo nech už bolo na začiatku jeho akcie čokoľvek, určite to nemohla byť zrelá úvaha. Pravdaže, koalícia môže ešte stále skrachovať, napríklad keď sa iniciatívy chopia kádre formátu Jaroslava Pašku. To už ale vonkoncom nebude vec úvahy. Ani len takej nezrelej, ako je predseda SNS.