Ak už na niečo prišiel, chce to ešte najprv prebrať s vedením a poslancami svojej vlastnej strany. Potom predstúpiť pred koaličných partnerov, a až na záver nechať vládu, aby pokračovala vo svojej agende.
Tento vcelku nekonfliktný pohľad kazí len zopár drobností. Neboli to Robert Fico ani Béla Bugár, kto by bol dával predsedovi SNS nejaké štvordňové ultimátum. On sám vyhlásil, že potrebuje práve štyri dni. Štyri dni už akosi uplynuli a v piatok, keď sa má podľa Dankovho návrhu zísť koaličná rada, budú už dávno uplynuté. Uplynuté budú mimochodom už aj vo štvrtok, keď sa chce Danko zísť so svojou stranou.
Vláda má povinnosti, ktoré jej ukladá Ústava SR, nie kabinet poradcov predsedu SNS.
Ďalšou drobnosťou je to, že vláda – ktorá sa má zísť v stredu tak, ako v každú nedovolenkovú stredu roka – má byť podľa Danka odsunutá nabok, kým sa Danko nestretne najprv so svojimi spolustraníkmi a potom s koaličnými partnermi. Exekutívnym orgánom štátu je však vláda, nie poslanecké grémium SNS ani koaličná rada. Vláda má povinnosti, ktoré jej ukladá Ústava SR, nie kabinet poradcov predsedu SNS. Preto je financovaná z verejných zdrojov a jej činnosť má byť preto pod verejnou kontrolou.
Andrej Danko robí opäť raz celoštátny hysterický trucpodnik, a to bez ohľadu na to, aký „mesidž“ chce svojim partnerom vlastne v piatok odovzdať. Chce docieliť, aby koalícia zahrnula do svojho programu niektoré z ďalších nápadov SNS (pretože niektoré iné nápady SNS v programe sú už od začiatku) a aby tie nápady potom presadzovala exekutíva, čiže vláda?
Prečo by sa však kvôli tomu mala verejnosť opäť prizerať vláde, ktorá má pracovať, ale nepracuje? Napriek tomu, že i keby koalícia prijala Dankove podmienky hneď včera, i tak by sa nimi vláda nemohla zaoberať v túto stredu. Šéf parlamentu by to mal vedieť, ale pre istotu zopakujme: medzi želaniami predsedu SNS a realitou ešte stojí čosi ako legislatívny proces, a ten si vyžaduje nejaký čas, a to dokonca aj vtedy, keby všetci spoločne hneď so všetkým, čo navrhuje, súhlasili.
Jednoducho povedané, Dankove gestá nedávajú ani tentoraz iný zmysel, ako ten jediný, ktorý dávali od začiatku koaličnej hádky: predseda SNS miluje pocit, že bez neho to nepôjde. Prirodzene, už len vzhľadom na parlamentnú aritmetiku sú v koalícii takto rovnako dôležití všetci traja a všetci traja to aj nepochybne o sebe vedia. Predseda SNS si to však potrebuje dokazovať v praxi. A jeho pobočníci (Jaroslav Paška a spol.) zatiaľ usilovne hľadajú zámienky, pre ktoré trucovať a vyrábať nové hystérie.
Tak sa zdá, že v koalícii ho udrží len jediné: vedomie, že mimo nej o jeho plány a želania nezavadí ani holub na streche Úradu vlády. Koalícia bude fungovať dovtedy, kým bude Dankovi niekto túto prostú skutočnosť zas a znova pripomínať.