Pud sebazáchovy

, 24.08.2017 22:00

Problém vysielaných pracovníkov, ktorí na západe Európy pracujú za východoeurópske mzdy, môže vyzerať ako smiešne čiastková záležitosť. Emmanuel Macron tlačí na pílu jednak preto, aby tému lacných zahraničných pracovných síl nevyužívala francúzska krajná pravica, a zároveň sa jej chce zbaviť ešte skôr, než sa pustí do boja s ľavicou o zákonník práce.

Bez ohľadu na francúzske domáce okolnosti je to však zároveň celoeurópska téma, ktorá môže pomôcť meniť sociálnu mapu celej únie. Ak nebudeme hlúpi, môže dlhodobo dopadnúť v náš prospech. Nebyť hlúpy v tomto prípade znamená rokovať a snažiť sa byť medzi tými, s ktorými sa rokovať bude.

Nebude jedno, či zostaneme v tej Európe, ktorá chce pokračovať, alebo sa postupne vytratíme na perifériu.

Takto akosi sa to, vecne a bez hystérie, má aj s „jadrom Európskej únie“. Na jednej strane ide o obvyklú diplomaciu, obchod, politiku, o získavanie a vzdávanie sa výhod výmenou za iné. Ako vždy dosiaľ. Nad tým všetkým však ide aj o to, že kým niektorí v Európe sa zdajú odťahovať sa od spoločného projektu, iní chcú pokračovať v integrácii. Tá sa nikdy oficiálne neskončila, v krátkej histórii EÚ nenastal zatiaľ moment, v ktorom by sa dalo povedať: tak, plán bol splnený a odteraz všetko ďalšie už bude len navyše.

Je to proces, ktorý mení svoje kontúry podľa politických a ekonomických okolností. Momentálne sa hrá o to, aby ten, kto chce, pokračoval a ten, kto nechce, nebrzdil tých, čo chcú. Čo znamená viac rýchlostí. S tým, že pruhy sú vzájomne priepustné, ale aj s tým, že o tom, kam a ako rýchlo sa pôjde, prednostne rozhodujú tí, ktorí v danom pruhu sú.

Môže nám byť celkom jedno, kto konkrétne naše „zotrvanie v jadre“ potvrdí. Nemôže nám byť však jedno, či ho niekto potvrdí, alebo nie. Nebude jedno, či zostaneme v tej Európe, ktorá chce pokračovať, alebo sa postupne vytratíme na perifériu. Geografickú, politickú a nevyhnutne aj ekonomickú.

Pretože – a týmto sa nemajú prečo trápiť Nemci či Francúzi, takéto úvahy sú naša starosť – je vcelku jasné, že v našom prípade by alternatívou nebolo žiadne pohodlné závetrie, aké nám tu podaktorí maľujú, ale jednoducho odchod na perifériu. Nikomu sa nechce byť rukojemníkom žiadnej vlády či garnitúry, ale hazardovať bude dnes naozaj iba idiot, alebo cudzí agent.

Čo si budeme nahovárať. Vždy, keď sa u nás začnú ozývať heslá typu: „Vládnime si sami!“, väčšinu ich hlásateľov tvoria chytráci, ktorých motívom je nádej, že na menšom dvore môže vyskakovať aj hocijaký neduživý kohútik, ktorý by sa na väčšom dvore sotva mohol hrať na pána. Tak to potom často aj dopadá.

Nehovoriac o tom, že to heslo a rôzne jeho verzie sú nepravdivé, pretože tak slobodne, ako si môžeme sami vládnuť „pod Bruselom“, sme si nikdy v dejinách vládnuť nemohli. A ak sa vydáme napospas silám, ktoré dnes opäť túžia ovládnuť aspoň časť kontinentu, môžeme si byť istí, že ani si vládnuť nebudeme. Ani trochu, a už vôbec nie v náš prospech.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#smernica o vysielaní pracovníkov #Francúzsko #EÚ #Emmanuel Macron
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
45,99
Nevinnosť Yellow

Nevinnosť Yellow

19,99
Antúria ružová

Antúria ružová

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk