Nezvyklosť ako norma

, 30.08.2017 22:00

Už keď si minister školstva Peter Plavčan sám určil termín svojho odchodu z funkcie, bolo to nezvyklé.

Také nezvyklé, ako keď si niekto určí dátum svojho odchodu zo zamestnania dohodou – bez toho, aby sa na tom dátume s niekým dohodol. Napríklad so svojím šéfom, ktorý ho vyzval na odchod, čo bol v Plavčanovom prípade Robert Fico.

V každom prípade však platí, že keďže premiér Plavčanovu výpoveď samodohodou nekomentoval, de facto ju uznal ako dostačujúcu. Napokon, ako vieme, koaličná vojna bola vtedy práve na svojom vrchole. Alebo možno na jednom z viacerých vrcholov, z ktorých väčšinu ešte nepoznáme. Ešte v čase, keď predseda vlády vyzval svojho ministra školstva na odchod, povedal, že očakáva od Andreja Danka, ktorého strane ministerstvo „patrí“, čím skôr meno Plavčanovho nástupcu. Kým ho nedostane, poverí dočasne riadením ministerstva nejakého iného „snsáckeho“ ministra. Napríklad ministra obrany. Niekto to tam skrátka viesť musí.

Dni plynuli a predseda SNS mal evidentne na starosti dôležitejšie veci, ako je nejaký nástupca na ministerstve školstva. Napríklad to, ako budú reagovať koaliční partneri na problém opätovného pozdvihnutia slávy slovenského kúpeľníctva. Alebo to, kto má a kto nemá byť ministrom sociálnych vecí a rodiny. Tak či onak, Danko žiadne meno premiérovi nedodal.

Keďže Danko nedodal žiadne meno premiérovi, premiér nemohol dodať žiadne meno prezidentovi. A keďže prezident si tiež robí starosť o osud ministerstva školstva, rozhodol sa sám dočasne poveriť jeho vedením ministerku pôdohospodárstva Gabrielu Matečnú. Matečná je tiež nominantkou SNS, takže nikto nemôže tvrdiť, že Danko prichádza o ministerstvo podobne, ako kedysi za prvej Ficovej vlády prišiel o ministerstvo jeho predchodca Ján Slota. Ústava prezidentovi povoľuje prijímať demisiu člena vlády, aj poverovať niekoho sedením na dočasne uprázdnenej ministerskej stoličke.

Jedinou zvláštnosťou celej pletky je, že prezident tento svoj úmysel oznámil už deň vopred. Ak sa teda Danko náhodou chystal oznámiť Ficovi meno Plavčanovho nástupcu v stredu a ak sa Fico chystal obratom poslať túto informáciu do prezidentského paláca, po prezidentovom oznámení si mohli obaja ušetriť námahu. Ak niekomu prekážalo, že Andrej Kiska sa k celej letnej koaličnej búrke nikdy verejne nevyjadroval, teraz už môže byť spokojný. Kiska sa vyjadril.

Bolo správne, keď koaliční lídri prezidentov postup nekomentovali. Nielen preto, lebo prezident neporušil ústavu a nikomu sa nechce vťahovať do koaličných ťahaníc ešte i hlavu štátu. Aj preto, lebo ak aj Kiska konal nezvyklo, rozhodne nebol prvým. Už niekoľko týždňov je jasné, že na zvyklosti koaličného vládnutia budeme musieť v prípade tejto koalície zabudnúť. Predovšetkým však preto, lebo nie je podstatné, kto bude na Plavčanovej stoličke sedieť dočasne. Oveľa dôležitejšie bude, koho a s akým programom tam Danko bude chcieť posadiť natrvalo.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#školstvo #Peter Plavčan
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk