Tak, tak. Život prináša všeličo. Prekážky, ktoré musíme prekonávať, nástrahy, ktorým sa musíme vyhýbať, ale aj chvíle, na ktoré nechceme nikdy zabudnúť… No dosť bolo poézie. Poďme do prózy špeciálnej formy pozemského života, ktorej sa hovorí politika.
Nie je nič zlé na tom, že vládna koalícia v piatok neuzavrela otázku dodatku ku koaličnej dohode tak, ako si to naplánovala. Respektíve tak, ako to optimisticky predpovedal Robert Fico. Pod slovom dodatok sa totiž medzitým ukrylo množstvo dodatkov.
V normálnej koalícii je jasné, že ak niekto začne meniť zloženie vlády v súčinnosti s opozíciou, ocitá sa voči vláde v opozícii.
Okrem samotnej SNS, ktorá to celé pred necelým mesiacom spustila a medzitým pridávala jednu podmienku za druhou, do hry sa postupne zapojili všetci. Naposledy Most – Híd svojím vlastným zoznamom požiadaviek, obsahujúcim nie menej ako dvadsať položiek.
Nie všetko z letných nápadov patrí do koaličnej zmluvy. Lenže už len prebratie položiek, ktoré do zmluvy nepatria a patria prípadne niekam inam, napríklad do programu vlády, si vyžaduje dlhší čas, ako jedno stretnutie pri kávičke uprostred oficiálneho ošiaľu ku Dňu ústavy. Ak sa teda v piatok nič nevybavilo, nič sa nedeje.
Diať sa však môže už na budúci týždeň. „Život totiž priniesol“ odvolávanie Jána Richtera pre nezvládnutie kauzy Čistého dňa. A nech si o Richterovej úlohe v celej tej príšernej motanici okolo jedného resocializačného zariadenia myslíme, čo chceme, je jasné, že ak sa niektorý z členov vládnej koalície pripojí k opozícii pri snahe odvolať nejakého člena vlády, je koniec.
Na porozumenie takejto samozrejmosti v normálnej koalícii nikto nepotrebuje, aby ju niekto špeciálne vyslovoval, pripomínal či rovno ňou hrozil. V normálnej koalícii je totiž jasné, že ak niekto začne meniť zloženie vlády v súčinnosti s opozíciou, ocitá sa voči vláde v opozícii. A trojčlenná vládna koalícia, ktorej jeden člen je fakticky v opozícii, stojí za fajku dymu. Vlastne ani za tú nie.
Nuž ale „život priniesol“ koalíciu, v ktorej niektoré samozrejmosti samozrejmé nie sú ani trochu. Na predpovedanie, aký bude asi ďalší z tajnosnubných manévrov Andreja Danka, sú vám zbytočné skúsenosti s politikou či znalosti zákulisia. Môžete si hádzať kockou, vykladať karty či veštiť z ovčích vnútorností. Vyjde to narovnako.
Život prinesie? Nie. Prinesie predseda SNS a jeho poslanci. Ktorí ho buď budú nasledovať v samovražednej misii zhodenia vlastnej vlády a odchodu do politickej bezvýznamnosti, alebo ho budú nasledovať v hre: pohrozím – hrozbu nesplním – tvárim sa pokorne – pohrozím opäť čímsi ďalším. Takáto hra je rovnako samovražedná, len celé to trápenie môže trvať o čosi dlhšie.