Nového ministra čaká na stole veľký balík problémov, počnúc novými výzvami na financovanie rozvoja vedy z eurofondov, pokračujúc zvyšovaním platov pedagógov a v neposlednom rade prijímanie závažných rozhodnutí ohľadom reforiem, aké sme údajne podľa nástupníckych rečí už odídeného ministra nezažili. Ak SNS bude ešte ďalšie týždne otáľať, opäť budeme iba konštatovať ako bratia Česi, že skutek utek…
Andrej Danko s vervou vystupoval na oslavách uplynulých štátnych sviatkov, ale predtým mal radšej menej času venovať kalkuláciám o dodatkoch ku koaličnej zmluve a dumkám v lone prírody o svojom ďalšom politickom osude. Aktuálnejšie by bolo vážne sa zaoberať otázkou, kto zaujme vládne kreslo, ktoré opustil Peter Plavčan. Veď už v júli bolo jasné, že Dankova strana musí skôr či neskôr prísť s novým nominantom na tento post.
Zrejme sa oň teraz nik veľmi nebije. Za komplikovanú situáciu v školstve sa pritom SNS nemôže vyhovárať na iných. Dosiaľ postavila štyroch ministrov školstva, vrátane Jána Mikolaja počas štvorročného obdobia prvej Ficovej vlády. Veľa toho nedokázali. Ale keď „zlaté kádrové rezervy“ nemá najstaršia strana pôsobiaca v parlamente, čo potom opozičné alternatívy, ktoré disponujú okrem vplyvu na sociálne siete, iba štyrmi či 150 členmi? Ktože v budúcnosti zachráni slovenské školstvo?