Ten, kto očakával ostrý slovný súboj, musel byť sklamaný. Namiesto toho diváci sledovali debatu, v ktorej si obaja kandidáti navzájom pritakávali. A ten, kto vydržal celých 97 minút, nebol oveľa múdrejší, prečo má voliť toho alebo onoho kandidáta (hoci Merkelová bola podľa prieskumov presvedčivejšia), lebo o ekonomických otázkach, školstve a zdravotníctve sa takmer vôbec nehovorilo.
Dá sa povedať, že Merkelovú tento duel nijako nepoškodil a Schulzovi nijako nepomohol. Na druhej strane, asi len ťažko sa dalo očakávať niečo iné. Za uplynulých 12 rokov vládli CDU a SPD spolu osem rokov. To je dosť dlhý čas, aby sa hrany obrúsili, najmä keď Merkelová preberala časť agendy SPD (čím ju eliminovala), až sa rozdiely medzi oboma stranami takmer zmazali.
Aj keď prieskumy naznačujú, že „tradičná“ čierno-žltá koalícia konzervatívcov a liberálov by sa mohla vrátiť späť na scénu, resp. že by mohla pribrať Zelených (tzv. Jamajka koalícia), po nekonfliktnom televíznom dueli to skôr vyzerá, že CDU a SPD plánujú uzavrieť opäť veľkú koalíciu, ktorá im zaručuje pohodlné vládnutie.
Problém tohto konsenzuálneho mačkopsa je však ten, že vytesňuje iné pohľady na vec. A tak sa nemožno čudovať, že celkovo sa posilňujú malé strany a najviac naberajú na sile protestné hlasy (Linke a AfD môžu získať dokopy až 20 %, čo je najviac od pádu Berlínskeho múra!). Znepokojujúce je však najmä to, že po mesiacoch, keď AfD klesala, opäť atakuje tretiu priečku, čo v situácii, keď až 40 % voličov je stále nerozhodnutých, môže priniesť nepríjemné prekvapenie.