Situáciu státisícov imigrantov, ktorí prišli do USA ešte ako deti so svojimi rodičmi, by mal definitívne vyriešiť Kongres. Terajší prezident Donald Trump používa Obamovu rétoriku, koná však presne opačne.
Z detí, ktoré by nemali byť trestané za hriechy svojich rodičov (ak už teda považujeme ilegálne prisťahovalectvo za hriech), medzitým vyrastajú dospelí. Aj vďaka Obamovmu programu, ktorý z nich sňal hrozbu deportácie, študujú, slúžia v armáde, zakladajú firmy, pracujú a v drvivej väčšine sú práve takými Američanmi ako ktokoľvek iný, kto sa v Spojených štátoch narodil. Ich vlasťou sú USA.
Problém je práve v tom, že Kongres nebol schopný zhodnúť sa na riešení citlivej otázky migračných zákonov. Ani v čase, keď bol ovládaný Demokratmi, ani keď mali väčšinu Republikáni, ani za demokratického, ani za republikánskeho prezidenta.
Trump nemal program a ani po siedmich mesiacoch v Bielom dome nejaví najmenší záujem nejaký si urobiť.
Keď teraz Donald Trump ruší program DACA a tvrdí, že je to iba preto, aby sa to vraj mohlo urobiť poriadne, čiže cez Kongres, je to to isté, ako keby povedal, že sa to urobiť nemá. Napokon, presne tak to pochopilo xenofóbne jadro jeho voličskej základne. Trump opäť raz nevynechal príležitosť urobiť niečo zle, za čo ho neminú ovácie prívržencov „bielej Ameriky“. Zvyšok Ameriky si myslí niečo iné. Trumpov krok dokonca vyburcoval Obamu zo zdvorilého mlčania, ktorým doteraz počínanie svojho nástupcu sprevádzal. Podľa autora DACA je zrušenie programu „krutý a nesprávny krok“.
Pravda môže nakoniec byť ešte o čosi zložitejšia. Nie v tom, že by sa Trump azda nejavil ako sociopat, ktorý sa v túžbe po potlesku dvorí hoci aj rasistickej krajnej pravici. Napokon, veď už v prejave, ktorým kedysi oznamoval svoju kandidatúru, zaútočil na Mexičanov, ktorí do „USA posielajú zlých ľudí…znásilňovačov, vrahov a dílerov drog“.
Trump nemal program a ani po siedmich mesiacoch v Bielom dome nejaví najmenší záujem nejaký si urobiť. Politike nerozumie a nebaví ho. Baví ho baviť priaznivcov na svojich mítingoch (bez ohľadu na obsah a vkusnosť zábavy) a baví ho sledovať svoj obraz v pokrivenom zrkadle televíznej obrazovky, na ktorú hromží či ju velebí, podľa toho, ako o ňom práve hovoriace hlavy rozprávajú. Koná podľa inštinktov figúrky z reality show.
Ľudovo povedané, tára, zatiaľ čo v Kongrese mu neprešiel jediný zákon, v Bielom dome sa navzájom vybíjajú rôzne záujmové skupiny a svet si zvyká, že slová amerického prezidenta nestoja za serióznu úvahu, nieto ešte odpoveď.
Problém je, že obete takejto hry na politiku môžu byť reálne. Ako tých 800-tisíc Američanov, ktorým ich prezident práve oznámil, že vlastne Američanmi nie sú, a ktorých môže už zajtra začať zasa nejaký rasistický šerif „preventívne“ zatvárať do detenčných táborov. On sa môže tešiť na milosť od Trumpa. Oni nie.