Na parlamentnej seanse venovanej odvolávaniu ministra práce a sociálnych vecí burácal premiér, že Ján Richter je najlepší minister, akého kedy Slovensko malo, zatiaľ čo opozícia burácala, že Richter je zločinec, ktorý by mal byť nielen politicky utratený, ale aj policajne stíhaný.
To všetko sme už videli mnohokrát a dozaista to ešte mnohokrát v rôznom obsadení uvidíme. Je tu však ešte ten jeden ohľad, ktorý bol špeciálny. Hrdinom mimoriadnej schôdze NR SR nebol Ján Richter ani Robert Fico, ani Natália Blahová či ktokoľvek z opozície.
Hrdinom bol Andrej Danko, ktorý neúnavne vynáša neexistujúce karty. A nielen to. Zatiaľ čo šéf SNS víťazoslávne plieska o stôl fiktívnymi tromfami, ostatní pri stole sedia v nemom úžase: nehrá sa totiž mariáš, ale šach, a Danko už hodný čas nebol schopný pohnúť aspoň jednou figúrkou.
Už po prvom mesiaci prieskumy ukázali, že jeho pokus vydobyť si vo vládnej koalícii výsadné postavenie tým, že ju rozkolíše až po hranicu zrútenia, voliči jeho strany bohvieako neocenili. Podpora SNS klesla o ďalšie percento do čísel, pri ktorých štatistická chyba môže poslať stranu opäť mimo parlamentu.
Hrdinom mimoriadnej schôdze NR SR nebol Richter, Fico, ani Blahová ale Andrej Danko, ktorý neúnavne vynáša neexistujúce karty.
Pre Danka však poučenie neexistuje. Neexistuje pre neho ani dávno overený poznatok, že veľká časť jeho voličov preferuje ako svoju druhú možnosť Ficov Smer. Nevníma ani signály, ktoré mu opakovane posiela opačná strana: ak raz budú SaS či OĽANO chcieť obcovať s SNS, potom jedine bez Danka.
Keď sa opozícia pokúšala odvolať Richtera po prvý raz, Danko držal koaličnú líniu. Tentoraz sa tváril – a spolu s ním jeho poslanecký klub – akoby nebolo väčšieho problému. Do poslednej možnej chvíle naťahovali nervy svojich partnerov, aby sa napokon hrdinsky zdržali hlasovania. Čo sa zmenilo? Jedine to, že v čase medzi prvým a druhým Richterovým odvolávaním sa Danko musel vzdať ministra školstva Plavčana. Pokusom SNS pomstiť sa Ficovi cez Richtera sa strana vmanévrovala do situácie, z ktorej mala iba dve zlé východiská. Buď zhodiť vlastnú vládu a riskovať odchod do politického limba, alebo pomstu nedokonať a vystaviť sa posmechu jedných (opozície) a nedôvere druhých (kolegov z vlády). Bolo jedno, čo si vyberie, dobre si vybrať nemohla.
Poslankyňa Nicholsonová sa v parlamente pokúsila naznačiť, že Danko je vydieraný, a preto nie je schopný opustiť koalíciu, na ktorú v jednom kuse hromží. Ono to však vyzerá skôr naopak. Danko sa správa, akoby ho niekto vydieraním tlačil do dokonanej politickej samovraždy. Na jednej strane tvrdí, že jedinou možnosťou pre neho zostáva koalícia so Smerom a s Mostom, na druhej strane opozícia samotná mu dáva najavo, že s ním neráta. On sa však naďalej tvári, že manévruje v priestore medzi nimi. V priestore, ktorý nemá.
Na tom sa už ani smiať nedá. Začína to pripomínať chvíle, keď človek pred televíznou obrazovkou zatvára oči, aby sa ani len symbolicky nepodieľal na trápnosti, ktorá sa naňho valí.