No a teraz si predstavte, že takto to funguje. Nie, pravdaže nie v potravinách. Tam sa po prichytení s dotyčným dejú celkom iné veci. Funguje to takto s daňami. Firma dá do nákladov všetko možné aj nemožné, aby si skrátila dane. Mnohým na to neprídu, niektorým však áno.
A tí potom môžu mať naporúdzi komfortnú možnosť, akú mal náš fiktívny zlodej zo supermarketu. Povedať, že sa pomýlili, chýbajúcu sumu dorovnať a život ide ďalej. Vodka sa presunula spod kabáta do košíka, prešla pokladnicou a bola zaplatená: čin sa nestal. Dobré, čo?!
Jeho cestovná kancelária mu robila politickú kampaň, pokúsila sa to odpísať ako náklady, a on o ničom netušil, lebo za všetko môže účtovník.
Aby sme nevyzerali ako demagógovia: isteže je rozdiel medzi jasným pokusom o krádež a zle zaúčtovanými nákladmi. V prvom prípade ide o úmysel, v druhom existuje vždy možnosť, že dotyčný naozaj iba pochybil. Na druhej strane však nebuďme ani naivní: takto sa to na Slovensku robí, spadá to pod známy eufemizmus „optimalizácia daní“.
Je to národná hra, pri ktorej sa jedna strana pokúša faulovať a ráta s tým, že druhá strana nemá dosť rozhodcov na to, aby videli všetko. A, ako vidno, aj v prípade, že si niektorý z rozhodcov niečo všimne, dá sa z toho ešte vždy elegantne vycúvať. Na rozdiel od zlodejov vodky za sedem eur špekulanti, ktorí sa pokúsia ukryť pod kabát povedzme 27-tisíc eur, môžu byť v pohode. Je to pravda odveká, biely golier robí divy…
Tento systém si nevymyslel Andrej Kiska ani jeho brat, ani ich účtovníci. Domnievať sa, že ho nepoznajú a nevedia sa v ňom pohybovať, môže však naozaj iba niekto veľmi naivný. Alebo zaslepený. A problém je v tom, že prezident nie je podnikateľ, aby sa len tak mávlo rukou a povedalo: no, veď oni si iba zahrali národnú hru.
Minimálne by sa nemal snažiť robiť z nás hlupákov, keď sa tvári, že je normálne, že jeho cestovná kancelária mu robila politickú kampaň, pokúsila sa odpísať to ako náklady, a on o ničom netušil, keďže za všetko môže účtovník. V maximálnej verzii by sa mal namiesto podráždeného opakovania variantu vety: „Nebol to trestný čin, tak čo chcete“, aspoň dodatočne ospravedlniť. My sme však ešte neprekročili ani hranice tej minimálnej verzie, a sotva ich aj prekročíme.
Andrej Kiska založil svoju kampaň na tom, že nie je politikom. To je fakt, z niečoho takého ho sotva možno upodozrievať ešte aj po troch rokoch výkonu funkcie. To, že nenesie obvyklú záťaž politikov, však neznamená, že nenesie žiadnu záťaž. Jeho úrad je výrobok, ktorý niečo stál.
Takmer dvojročnú kampaň ešte pred oficiálnou kampaňou, prinajmenšom. Epizóda s firmou KTAG je ukážkou, že výrobok, ktorý našiel „dieru na trhu“, sám sa vyrobil a následne sa nám sám všetkým predal, nie je nijakým etalónom morálky a čistoty. Nič viac, ale ani nič menej.