Kiska bez svätožiary

, 16.09.2017 09:00

Kiskova kauza týkajúca sa krátenia daní opäť nastolila otázku, čo je dôležitejšie: spôsob získania informácií alebo informácia samotná. Právnici budú mať na vec iste iný názor, ale v prípadoch, keď ide o spoločensky závažnú vec, a najmä ak sa ukáže, že informácia je pravdivá, nie je dôležité kto, ale čo hovorí.

Keď v roku 2006 viaceré nemecké spolkové krajiny na čele so Severným Porýním-Vestfálskom kúpili cédečka obsahujúce ukradnuté bankové údaje o daňových hriešnikoch s kontami v Lichtenštajnsku, rozpútala sa diskusia, či proti zločinu možno bojovať zločinom. S výnimkou lichtenštajnského princa Aloisa, ktorý nemecký postup nazval „útokom“ na svoje kniežatstvo, im to však doma nik nemal za zlé. Nemecko týmto spôsobom získalo do štátneho rozpočtu 500 miliónov eur a postrašilo daňových špekulantov. Tento postup sa Nemcom tak osvedčil, že o 4 roky kúpili ďalšie CD, tentoraz zo Švajčiarska. Dôkazom, že v tomto prípade platil princíp padni komu padni, je o. i. aj to, že jedným z odhalených „daňových hriešnikov" bol aj slávny futbalista a funkcionár Bayernu Mníchov Uli Hoeness.

Táto kauza odobrala Kiskovi aureolu svätca a ukázala, že je len jedným zo slovenských politikov.

Vráťme sa však späť na Slovensko. V štáte, kde politici nachádzajú na stole informácie, vŕtajú sa im v účtoch a kde sú odpočúvaní novinári, musí byť politik pripravený na všetko. Ak teda Kiska nie je neskonale naivný a pri účtovaní skutočne došlo k závažným pochybeniam, mal o tomto prípade verejnosť včas informovať, aby predišiel akýmkoľvek pochybnostiam. Keďže tak neurobil on sám, ale až po prevalení kauzy, existuje oprávnený dôvod domnievať sa, že sa nebolo príliš čím chváliť…

Podsúvať ministerstvu financií a vládnym činiteľom, že ide „mafiánsky útok“ na jeho osobu, je veľmi nedôveryhodný spôsob obrany. Ak by skutočne chcel niekto Kisku diskreditovať, urobil by tak v čase, keď sa ešte špekulovalo o jeho ďalších politických ambíciách. Teraz, keď jasne povedal, že novú stranu nehodlá zakladať a s najväčšou pravdepodobnosťou už druhýkrát nebude kandidovať za prezidenta, chýba takémuto útoku zmysel.

Na druhej strane, tým, že prezident odmietol zverejniť ďalšie dokumenty ako jeho firma KTAG účtovala náklady na jeho prezidentskú kampaň, na seba vrhol tieň pochybností, že v jeho financovaní nie je všetko kóšer. Oveľa viac by celej veci prospelo, keby teraz hral s otvorenými kartami.

Táto kauza odobrala Kiskovi aureolu svätca, ktorý sa vznáša nad politikmi a ich prízemnými šarvátkami.

Pre tých, ktorí sa tak úporne snažia vytvárať tento mediálny obraz a pestujú jeho „kultík“ osobnosti, to bude len ďalším dôkazom sprisahania temných síl riadených Kaliňákom. A nijako zásadne sa nezmení ich nekritický obdiv voči nemu. Akokoľvek sa to ľudsky dá pochopiť, pretože v našej histórii skutočne nemáme žiadnu politickú osobnosť, na ktorú môžeme byť bez výhrad hrdí, snaha „vyrobiť“ z Kisku akéhosi slovenského Havla je nielenže vopred odsúdená na neúspech, ale je aj škodlivá.

Jeho odporcovia sa zasa utvrdia v presvedčení, že je to len obyčajný špekulant, ktorý to skúsil, no nevyšlo mu to.

V skutočnosti táto kauza ukazuje, že Kiska je len jedným zo slovenských politikov. Bez svätožiary, bez čertovských rohov…

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#politici #krátenie daní #Andrej Kiska
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk